Moderná doba sa dá popísať mnohými spôsobmi. Nejeden človek by ju popísal ako plnú stresu a nervozity. Niektoré národnosti s ňou robia poriadky veľmi kurióznymi spôsobmi, ako napríklad Čína. Tam začala mládež cmúľať cumlíky. Niekde však nepomôže takmer nič a niekedy sa zdá, že stres kompletne ovládol naše bytie. Istá psychoterapeutka pred krátkym časom pre web The Sun upozornila na jeden kľúčový znak, ktorý ukazuje, že stres sa premenil na niečo horšie.
Úzkosť je prirodzená reakcia na stres a neistotu a môže ju vyvolať čokoľvek. Od prezentácie v práci až po návrh partnerovi či partnerke na manželstvo. Zatiaľ čo nervozita po skončení stresujúcej udalosti zvyčajne ustúpi, úzkosť často pretrváva a postupne sa zosilňuje. Až sa napokon vykonávanie bežných úloh stáva vyčerpávajúcim – ba až nepríjemným.
Psychoterapeutka Clare Patterson, registrovaná v Britskej asociácii pre poradenstvo a psychoterapiu (BACP), opisuje úzkosť ako situáciu, keď „alarmný systém tela zostane zapnutý – bez jasného a prítomného nebezpečenstva.“
Keď sa stres mení na nekontrolovateľnú úzkosť
Jedným z hlavných varovných signálov je podľa nej katastrofizovanie – keď sa človek sústredí na to, čo by sa mohlo pokaziť, alebo keď neustále premýšľa o udalostiach, ktoré nemá pod kontrolou. Môže to vyzerať napríklad tak, že sa snažíš sústrediť v práci, ale myseľ ti behá od „Zabudol som objednať zubára“ po „Mám rakovinu?“ a „Mám piť viac vody?“, všetko v priebehu pár sekúnd.
Katastrofizovanie môže spôsobiť, že sa človek cíti byť permanentne preťažený, vzdiali sa od svojich blízkych a opúšťa svoje rutiny, čo sú ďalšie príznaky úzkosti. Okrem toho môže úzkosť spôsobovať fyzické príznaky, akými sú napätie v tele, nepokoj alebo neschopnosť relaxovať.
Medzi ďalšie varovné signály patria neschopnosť vyrovnať sa s drobnými starosťami, nerozhodnosť, emocionálne výkyvy, perfekcionizmus a stály pocit preťaženia. Tieto prejavy môžu viesť k odkladaniu úloh a neustálemu sebakritizovaniu.
Človek potrebuje svoj spôsob, ako zvládnuť stres
Patterson upozorňuje, že ľudia, ktorí nemajú účinné mechanizmy zvládania stresu – ako pozitívny vnútorný monológ alebo sústredenie na dych – sú ohrození tým, že ich úzkosť prerastie do nekontrolovateľnej. V takýchto prípadoch môže dôjsť až k panickým záchvatom, závratom alebo bolestiam hlavy.
Podľa odhadov žije len v Británii s úzkosťou približne 8 miliónov ľudí a NHS má problém poskytnúť vhodnú podporu. Štúdie ukazujú, že čakacie doby na poriadnu psychologickú starostlivosť tam presahujú dva roky. To je viac než dvojnásobok času potrebného na plánované fyzické zákroky.
Napríklad na Slovensku sa v posledných rokoch dvíha počet ľudí s psychickými problémami. Pri tých sa stres udáva ako hlavný spúšťač – alebo aj ako sprievodný jav. Z toho a mnohých ďalších dôvodov sa ľudia obracajú na online terapiu, mindfulness, knihy a rôzne tvorivé činnosti. Či im to však proti obrovskej vlne takzvaného „moderného stresu“ skutočne pomáha, je otázne.
