Podvodníci sa stále pokúšajú zneužiť dôverčivých ľudí. Informáciu o novom druhu podvodu priniesol aj portál Živé. Vo všeobecnosti platí, že na internete by mal byť človek dvojnásobne ostražitý a nikdy nereagovať na podozrivé maily a výzvy na zaplatenie faktúr, ktoré pochádzajú z neoficiálnych mailov.
Kybernetickí zločinci sú navyše vo svojich snahách stále sofistikovanejší a využívajú pri nich aj umelú inteligenciu. Tá už dnes dokáže pomerne hodnoverne napodobniť hlas rodinného príslušníka potenciálnej obete. Potom už nie je problém ju presvedčiť, že má poslať určitý obnos peňazí na konkrétny účet.
Relatívne nedávno sa Slovenskom prehnali aj telefonáty zo zahraničia, ktoré lákali na prácu z domu. Správu sme priniesli aj o falošných faktúrach, ktoré sa vydávali za operátora Telekom a snažili sa od ľudí získať peniaze. Teraz podvodníci prichádzajú s „Oznámením o vrátení dane“. Ich terčom sú opäť mailové schránky, do ktorých ľuďom posielajú správu o tom, že majú daňový preplatok. V predmete sa často nachádzajú slová „Oznámenie o vrátení dane“, pričom odosielateľom je údajne „Zákaznícky servis“.
V e-maile daňovníka vyzývajú, aby podal žiadosť cez online formulár a klikol na tlačidlo „Požiadať o vrátenie dane“. Následne si stránka od človeka vypýta osobné údaje ako meno, priezvisko, e-mail, adresu, telefónne číslo, rodné číslo a dátum narodenia. Tieto citlivé údaje sa následne môžu stať predmetom obchodu na čiernom trhu či hackerských útokov.
Ľudia môžu prísť o peniaze
Pokiaľ obeť údaje vyplní, ocitne sa na falošnej platobnej bráne, ktorá žiada zadanie údajov platobnej karty. Stránka sa tvári, že chce daňovníkov vracať peniaze, ide však o podvrh. Akonáhle údaje karty zadá, príde o peniaze, ktoré si z nej útočníci stiahnu. Podobné správy sa Slovenskom nešíria prvý raz. Ich variant sa objavil už v januári či na jar 2024. Vtedy podvodníci zvolili nátlakovejšiu metódu, keďže do mailu napísali, že pokiaľ ľudia nevyplnia žiadosť o vrátenie dane, nebudú môcť požiadať o vrátenie ročnej dane online.
Daňový úrad ale týmto spôsobom s občanmi nekomunikuje a prípadné preplatky im vždy posiela na účet, ktorý daňovník uviedol vo svojom daňovom priznaní. Odborníci teda nabádajú k ostražitosti a na podobné e-maily nereagovať, neklikať na žiadne linky a nesťahovať žiadne prílohy. Záškodníci sa ale môžu vydávať aj za banky či iné inštitúcie. Podobným spôsobom zneužili značku Poštovej banky.
V danom maile žiadajú, aby si ľudia aktualizovali informácie o svojom účte a potvrdili jeho údaje. To všetko s cieľom dostať sa k prihlasovacím údajom do internet bankingu či k platobnej karte. „Okrem podvodných linkov v SMS a e-mailoch dokážu na falošnú stránku odkazovať aj z webových vyhľadávačov,“ uviedla Poštová banka.
Treba však dodať, že niektoré banky podobné výzvy na mail skutočne posielajú. Robí to tak napríklad Slovenská sporiteľňa, ktorá ľudí upozorňuje v prípade, ak im končí platnosť dokladu totožnosti. Následne ich vyzve, aby novú verziu nahrali do aplikácie George. Podobne s klientmi komunikuje aj Privatbanka. Ani v podobných prípadoch však nikdy nezaškodí si overiť adresu, z ktorej mail prišiel a overiť si, že ide o oficiálny komunikačný kanál priamo na stránkach banky.
