Vedci z Harvardovej univerzity sa rozhodli pozrieť na jednu z najzásadnejších otázok života. A to práve na jeho koniec. Ako upozornil portál Daily Mail, ich dáta naznačujú, že smrť si nevyberá len deň, ale dokonca aj konkrétnu časť dňa, kedy najčastejšie klope ľuďom na dvere. A hoci sa to môže zdať až desivo presné, výsledky ukazujú jasný vzorec.
Z hľadiska prežitia patria k najrizikovejším obdobiam zimné mesiace, najmä december a január. Práve počas týchto týždňov stúpa počet úmrtí, čo súvisí nielen s chladným počasím, ale aj s vyšším výskytom respiračných ochorení, chrípky a oslabenej imunity. Podľa profesora Clifforda Sapera, ktorý výskum viedol, zohráva dôležitú úlohu aj biologické nastavenie nášho tela.
To, kedy zomrieš, ovplyvňuje aj cirkadiánny rytmus
„Prakticky všetky fyziologické procesy podliehajú cirkadiánnemu rytmu, teda 24-hodinovému cyklu. To znamená, že prebiehajú prevažne v určitých častiach dňa. A dokonca aj smrť má svoj vlastný rytmus,“ uviedol Saper. Podľa jeho zistení ľudia vo všeobecnosti zomierajú najčastejšie v ranných hodinách, pričom priemerný čas úmrtia sa pohybuje okolo jedenástej dopoludnia.
Saper do výskumu zapojil približne 1 200 dobrovoľníkov vo veku nad 65 rokov. Analýzou ich genetickej výbavy a spánkových vzorcov zistil, že presný čas smrti môže byť ovplyvnený aj konkrétnym genotypom.
Napríklad ľudia s genotypom G-G mávajú tendenciu pospať si o niečo dlhšie, čo sa podľa Sapera prejavuje aj v čase ich posledných chvíľ. U týchto osôb sa teda priemerný čas smrti posúva z dopoludňajších hodín až k večerným, približne okolo 18:00. „Existuje gén, ktorý dokáže predpovedať, v akej časti dňa pravdepodobne zomriete. Nevieme, našťastie, určiť presný dátum, ale vieme odhadnúť dennú dobu,“ vysvetlil profesor z Harvardu.
Vianoce predstavujú nebezpečenstvo
Zaujímavé je aj zistenie amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), podľa ktorého sa za najnebezpečnejší deň v roku považuje práve ten, ktorý väčšina z nás spája s radosťou a rodinnou pohodou – Štedrý deň. Mnohí by si mysleli, že dôvodom je nadmerná konzumácia alkoholu alebo časté dopravné nehody v predvianočnom zhone. Skutočnosť je však iná. Vedci upozorňujú, že počas 24. decembra stúpa výskyt srdcových príhod a infarktov.
Odborníci predpokladajú, že za tým môže byť kombinácia stresu, emocionálneho vypätia, zimného obdobia a možno aj vyššej tendencie ľudí odkladať zdravotné problémy na „po sviatkoch“. Výsledkom je, že práve najkrajší deň v roku sa pre mnohých zmení na ten posledný.
Tieto zistenia nám pripomínajú, že aj keď presný dátum odchodu nikto z nás nepozná, naše telo funguje podľa určitých biologických zákonitostí. A tie ovplyvňujú nielen náš život, ale aj jeho koniec.
