Kvalitný spánok je pri nás ľuďoch hádam najdôležitejšia vec, ktorú môže človek spraviť pre svoje fyzické i psychické zdravie. Hektická doba však núti ľudí robiť podivné veci – preto niektorí ľudia spia čoraz menej. Niektoré osoby sa už dávnejšie rozhodli, že štyri hodiny spánku im postačia. Web Evidation však informuje, že takýto režim môže mať veľmi zlé, ba až katastrofálne následky.
Výhody kvalitného spánku nie sú žiadnym tajomstvom. Odborníci odporúčajú, aby dospelí spali aspoň 7 hodín denne. Dostatočný odpočinok pomáha znižovať riziko vážnych ochorení, udržiavať zdravú hmotnosť a zlepšuje schopnosť zvládať stres. Napriek tomu však čoraz viac ľudí zápasí s nedostatkom spánku – a to má krátkodobé aj dlhodobé následky.
Podľa štatistík až jeden z troch dospelých nedosiahne odporúčanú hranicu siedmich hodín spánku denne. Hlavnými dôvodmi sú pracovná vyťaženosť, rušný spoločenský život, no tiež rastúca spotreba digitálneho obsahu. Smartfóny, sociálne siete či maratónové sledovanie seriálov spôsobujú, že spánok je prvá vec, ktorej sa mnohí dobrovoľne vzdajú.
Životný štýl a zdravotné prekážky
Mnohí ľudia pracujú na zmeny alebo majú viacero zamestnaní, čo im nedovoľuje spať v ideálnom čase ani v ideálnych podmienkach. Nočná sestra si napríklad musí ľahnúť cez deň, no okolité prostredie jej často neumožní nerušený spánok. Iných zas trápia zdravotné problémy, ako úzkosť či spánkové apnoe, ktoré výrazne znižujú kvalitu spánku.
Národná nadácia pre spánok odporúča 7 až 9 hodín denne. Nie je to však len o dĺžke – rozhodujúca je aj kvalita. Ak človek pravidelne spí menej než 4 hodiny, telo i myseľ veľmi rýchlo pocítia negatívne dôsledky.
Počas spánku sa telo regeneruje – spomaľuje sa srdcová činnosť, klesá krvný tlak a orgány majú priestor na odpočinok. Ak tento proces chýba, zvyšuje sa riziko vzniku vážnych ochorení. Nedostatok spánku je spájaný s obezitou, cukrovkou, vysokým krvným tlakom, ochoreniami obličiek, mozgovou príhodou či oslabenou imunitou.
Psychické dôsledky
Krátky spánok sa okamžite prejaví na psychike – podráždenosť, únava, horšia koncentrácia či neschopnosť jasne myslieť sú bežné prejavy. Dlhodobý spánkový deficit môže viesť k depresii, úzkostným poruchám, bipolárnej poruche a v extrémnych prípadoch aj k suicidálnym myšlienkam. Mozog totiž potrebuje spánok rovnako ako telo – na opravu, regeneráciu a udržanie duševnej rovnováhy.
Riziko predčasnej smrti a srdcových chorôb
Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí spia aspoň 7 hodín, majú nižšie riziko úmrtnosti než tí, ktorí spia menej. Platí to najmä u osôb s chronickými chorobami. Nedostatok spánku zároveň zvyšuje riziko kardiovaskulárnych problémov – od vysokého tlaku až po infarkt. Súvisí to aj s vyššou mierou stresu a nižšou fyzickou aktivitou.
Dá sa spánok dobehnúť?
Pri spánkovom „dlhu“ organizmus prirodzene vyžaduje dlhší odpočinok – ide o tzv. spánkovú extenziu. Tá môže krátkodobo priniesť úľavu, no ako dlhodobé riešenie nie je udržateľná. Kľúčom je pravidelný a kvalitný spánok, nie neustále dobiehanie.
Ak chceš spať lepšie, začnite od základov. Stravuj sa zdravo, obmedzte kofeín, dopraj si pohyb a staraj sa aj o svoju psychiku – pomocou relaxačných techník, terapie či meditácie. Vytvor si pravidelný večerný režim, choď spať a vstávajte v rovnakom čase, odlož telefón aspoň hodinu pred spaním.
Pomôcť môže aj meditácia, melatonín alebo sledovanie vlastných spánkových návykov cez aplikácie. Malé kroky dokážu výrazne prispieť k tomu, aby ste sa cítili odpočinutí a zdravší.
