Vesmír je temné, tajomné a chladné miesto a človek na existenciu v ňom nebol stvorený. Mnohí sa nazdávajú, že budúcnosť ľudstva spočíva vo vesmíre, no nemalá skupina ľudí hovorí, že niečo také nie je možné. Ak sa už presunieme do vesmíru, bude to musieť byť s pomocou neskutočného, ba až obscénneho množstva prístrojov a technológií. Web Msn píše, že človek by vo vákuu prežil len 10 až 15 sekúnd bez skafandra a do troch minút by nastala úplná smrť mozgu. Čo by sa však stalo, ak by sa človek ocitol na cudzej planéte?
Výsledok by bol podobný. Pri iných planétach však ide o iný druh úmrtia. Dokonca ani skafander by človeku vo väčšine prípadov nepomohol. Ak by sa náhodou niekto vydal až ku slnku, tak by smrť prišla skorej, než by si to človek stihol všimnúť. „Jednoducho by ste sa vyparili,“ vysvetlil v roku 2019 astrofyzik Neil deGrasse Tyson pre Business Insider.
Ako vyzerá smrť na iných planétach?
Najbližšia planéta k Slnku – Merkúr – je smrteľne nehostinný. Podľa Jennifer Glass z Georgia Institute of Technology tam človeka usmrtí buď extrémne teplo, alebo krutý mráz. Denná strana planéty dosahuje až 426 °C, zatiaľ čo nočná klesá na -178 °C. Na horúcej strane by si sa spálil na uhoľ v priebehu sekúnd, na studenej by si zamrzol podobne ako vo vákuu.
Ľudské telo potrebuje kyslík. Zemská atmosféra ho obsahuje približne 20 %. Bez kyslíka však nastupuje smrť udusením už po siedmich minútach. Tento osud čaká každého človeka na väčšine planét, kde buď chýba dýchateľný vzduch, alebo ho tvorí zmes toxických plynov.
Typickým príkladom je Venuša. Povrchová teplota tam dosahuje až 452 °C. Hustá atmosféra je ešte k tomu plná kyseliny sírovej. Na Venuši by vás buď okamžite udusilo, alebo by ste zhoreli. „Bola by to rýchla smrť, ale nesmierne hrozná,“ upozorňuje Glass.
Vesmír: Chlad a tlak
Mars vyzerá lákavejšie, no pre život vhodný nie je. Je síce podobný Zemi veľkosťou, ale jeho atmosféra je veľmi riedka a povrch je mrazivý. Ako poznamenal Tyson, chlad na Marse nepôsobí až tak nepríjemne ako na Zemi, ale človek tam dokáže prežiť iba tak dlho, ako dlho dokáže zadržať dych. Bez skafandra by človek nemal žiadnu šancu.
Na Jupiteri by ťa čakala okamžitá smrť. Planéta nemá pevný povrch, a tak by si padal cez husté oblaky, až by ťa rozdrvil obrovský tlak. Podľa Glass by si si tento okamih ani nestihol uvedomiť.
Podobný osud ťa čaká aj na Saturne, Uráne a Neptúne. Všetky tieto plynné obry nemajú pevnú pôdu, iba vrstvy plynov, ktoré ťa pri páde postupne rozdrvia. Väčšina ľudí by zomrela ešte skôr, než by sa priblížila k ich jadru.
Ich atmosféry sú tvorené prevažne vodíkom, héliom, metánom a vodou. Obsahujú len minimum oxidu uhličitého. Glass dodáva, že hoci by človek nakoniec zomrel na mráz a tlak, bez paniky by postupne stratil vedomie — inak ako na Venuši či Marse, kde vysoká koncentrácia oxidu uhličitého spôsobuje dusenie sprevádzané pocitom paniky.
Záver je jednoduchý: život, ako ho poznáme, je možný len na Zemi. Ostatné planéty slnečnej sústavy by sa pre človeka stali okamžitým popraviskom – či už ohňom, ľadom, dusením alebo drvivým tlakom. Nechajme radšej vesmír tak. Zatiaľ sa môžeme uskromniť a zastaviť sa pri mesiaci, či?
