Asi v každom slovenskom meste nájdeme významnejšiu ulicu nesúcu meno prvého československého prezidenta, ktorým bol Tomáš Garrigue Masaryk. Na jednej strane sa zdá, že ho Slováci vnímajú ako jednu z najdôležitejších historických osobností. Zároveň sa nedá si nevšimnúť, že v Česku „prezidenta osloboditeľa“ stavajú na oveľa vyšší piedestál.
Dôkazom toho je aj veľké vzrušenie, ktoré za riekou Moravou vyvoláva plánované zverejnenie dokumentu, o ktorého obsahu existujú len dohady a špekulácie. Ako píše web Aktuálne, už v piatok spoznáme posledný odkaz, ktorý Tomáš Garrigue Masaryk zanechal ďalším generáciám.
Odhalenie po 88 rokoch
Nenápadnú obálku rozmerov 23,1 x 16,4 centimetrov v súčasnosti uchováva český Národný archív. Do Národného archívu sa dostala od súdneho tlmočníka Antonína Suma, ktorý bol osobným tajomníkom Jana Masaryka – syna prvého československého prezidenta a ministra zahraničných vecí ČSR. Sum obálku odovzdal archívu po súhlase vnučiek T. G. Masaryka.
Podľa webu Seznam Zprávy bol dátum otvorenia stanovený presne na 19.9.2025, teda dvadsať rokov po tom, ako bola obálka odovzdaná do archívu. Tento dátum určil Sum po dohode s vnučkami Masaryka Podľa archivára a historika Jiřího Křesťana je na dotyk badateľné, že obálka obsahuje hneď niekoľko listov či ďalších obálok.
Listy by mali zaznamenávať posledné slová T. G. Masaryka, ktoré ťažko chorý nadiktoval svojmu synovi Janovi. Křesťan hovorí, že nemôžeme byť prekvapení, ak text nebude v češtine. Masarykovci sa doma rozprávali po anglicky (prezidentova manželka Charlotte Garrigue bola Američanka) a je možné, že svoje posledné slová nadiktoval Tomáš Garrigue Masaryk práve v tomto jazyku.
To, prečo sa Jan rozhodol nezverejniť posledné slová svojho otca – významného štátnika, nie je jasné. Rovnako neexistujú žiadne indície, ktoré by mohli naznačovať, v akom duchu sa obsah listu nesie. Ide o optimistické posolstvo alebo skôr varovanie? V roku 1937, keď Masaryk zomrel, sa nad Európou sťahovali mračná a čoskoro sa rozpútala druhá svetová vojna.
Slávnostná udalosť
Odhalenie obsahu obálky prebehne v piatok 19. septembra 2024 o 10:00 na zámku v Lánoch. O dôležitosti tejto udalosti svedčí fakt, že sa jej zúčastnia len pozvaní hostia, medzi ktorými nebude chýbať prezident Českej republiky Petr Pavel, Masarykova pravnučka Charlotta Kotíková, riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček a riaditeľ Masarykovho ústavu Rudolf Kučera. Odhaľovaním obsahu obálky bude sprevádzať Český rozhlas.
Kto bude mať tú česť prečítať prezidentove posledné slová ako prvý? Tejto úlohy sa ujme Dagmar Hájková pôsobiaca v Masarykovom ústave a Archíve akadémie vied. Po zverejnení obsahu listu bude historický dokument podrobený odbornej analýze. Na 15. október sa pripravuje seminár za účasti verejnosti, na ktorom bude Masarykov list hlavnou témou.
Kto bol Tomáš Garrigue Masaryk?
Tomáš Garrigue Masaryk bol významný český filozof, akademik, zakladateľ Československej republiky a prvý prezident novovzniknutého štátu. Narodil sa 7. marca 1850 v Hodoníne na Morave. Masarykov otec bol Slovák, čiže Tomáš vyrastal v prostredí, v ktorom mu spojenie Čechov a Slovákov pôsobilo ako niečo úplne prirodzené.
Tomáš Masaryk študoval vo Viedni a neskôr v Lipsku, kde spoznal svoju budúcu manželku Američanku Charlotte Garrigue. Od roku 1882 vyučoval na Karlovej univerzite. Do politiky vstúpil v roku 1891, keď sa stal zastupiteľom v ríšskej rade.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny Masaryk odišiel do exilu, kde a usiloval o vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov. V tom čase sa jeho najdôležitejšími spolupracovníkmi stali Milan Rastislav Štefánik a jeho bývalý študent Edvard Beneš.
Československým predstaviteľom sa po rokoch ťažkej práce podarilo získať podporu dohodových štátov pre myšlienku samostatného Československa. Po porážke ústredných mocností a rozpade Rakúsko-Uhorska bol nový štát vyhlásený 28. októbra 1918.
Tomáš Garrigue Masaryk bol za prezidenta zvolený 14. novembra 1918. Prezidentom bol až do roku 1935, keď zo zdravotných dôvodov odstúpil. Zomrel 14. septembra 1937. Masaryk bol veľkým zástancom racionality, demokracie a humanizmu, vďaka čomu je dodnes inšpiráciou a vzorom pre mnohých lídrov.
