Slovenskí živnostníci sa opäť ocitajú pod tlakom. Namiesto podpory ich čaká ďalšia vlna zaťaženia, ktorá prichádza ako súčasť nového vládneho konsolidačného balíčka. Mnohí podnikatelia, ktorí roky ťahali ekonomiku svojou vlastnou silou, sa teraz obávajú, či vôbec zvládnu pokračovať. Zmeny sú zásadné, rozsiahle a môžu dramaticky zasiahnuť ich príjmy. Téme sa venoval portál Pravda.
Živnostník si priplatí. A to poriadne
Jednou z hlavných zmien je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych odvodov. Kým doteraz sa rátal ako 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, po novom to bude až 60 %. Na prvý pohľad to znie technicky, no dopad je veľmi konkrétny – toto opatrenie zasiahne až 87 % živnostníkov. Tí si doteraz platili len minimálne odvody, no teraz budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka.
Aby toho nebolo málo, zvyšuje sa aj sadzba zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod. Pre bežného živnostníka to znamená nárast výdavkov o ďalších 7 eur mesačne. Ak zarábaš ročne 12-tisíc eur, tieto zmeny ťa môžu stáť takmer 700 eur navyše. Výsledok? Odvody ti môžu zhltnúť až 42,5 % z príjmu, čo je paradoxne viac ako v prípade zamestnanca s rovnakým príjmom.
Argumenty ministerstva vs. realita podnikania
Ministerstvo práce sa bráni – podľa nich sú zmeny potrebné na to, aby si si raz mohol vybrať dôchodok. Ich logika znie: čím viac si dnes odvedieš, tým viac budeš mať v starobe. No odborníci z INESS varujú, že táto teória je iluzórna. Živnostníci totiž nikdy nežiadajú vysoké dôchodky, väčšinou sa na štátny systém nespoliehajú a svoje peniaze si spravujú po vlastnej osi.
K problému sa pridáva aj zrušenie takzvaných „odvodových prázdnin“. Po novom budeš musieť platiť sociálne odvody už po 6 mesiacoch podnikania, bez ohľadu na výšku príjmu. Doteraz si bol od tejto povinnosti oslobodený, ak tvoj ročný príjem nepresiahol 9144 eur. Aj pri minimálnych ziskoch tak budeš musieť platiť vyše 131 eur mesačne.
Má živnostník vôbec nejaké východisko?
Niektorí začínajú uvažovať o prechode na s.r.o. – teda podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným. Aj to však prináša vyššiu administratívu, zložitejšie účtovníctvo a ďalšie náklady. Pre menších podnikateľov to preto nie je reálne riešenie.
INESS prichádza s návrhom, ktorý by mohol systém ozdraviť – zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov a zníženie ich stropu na českú úroveň. Takýto krok by odľahčil mikroživnostníkov a zároveň priniesol do systému viac spravodlivosti.
Bez zásahu sa však problém len prehĺbi. Živnostníci sú ukazovateľom toho, ako veľmi je systém zaťažený reguláciou. Ak budú postupne miznúť z trhu, signalizuje to vážny problém, ktorý si štát nemôže dovoliť ignorovať.
