Štátne zásahy do hypoték sa na Slovensku za posledné roky stali bežnou súčasťou politickej reality. Viaceré vlády sa pokúšali aspoň sčasti zmierniť dopady rastúcich úrokových sadzieb, ktoré výrazne zasiahli najmä mladé rodiny. Teraz sa však situácia obracia. Najnovšie rozhodnutie vlády môže zásadne zmeniť pravidlá hry – a to nielen pre tých, čo splácajú úver, ale aj pre celkový vzťah štátu a bánk. O čo presne ide, vláda oznámila bez predchádzajúcej diskusie. A reakcie na seba nenechali dlho čakať. Téme sa venoval portál Techbyte.
Minister oznamuje, banky krútia hlavami
Ladislav Kamenický počas predstavenia konsolidačného balíčka šokoval vyhlásením, že štátny príspevok na hypotéky končí. Od budúceho roka by mal túto úlohu prevziať bankový sektor. Bez konkrétnych pravidiel, bez dohody, a najmä bez upozornenia tých, ktorých sa to najviac týka.
Banky o novinke nevedeli. Slovenská banková asociácia sa vyjadrila, že ich vláda vopred neinformovala a celý krok považuje za nečakaný a neprehľadný. Minister pritom uviedol, že banky by mali prispieť sumou 50 miliónov eur, ale nespresnil, akým spôsobom.
„Budeme hľadať techniky, ako to spraviť,“ dodal Kamenický. Tým jasne naznačil, že konkrétny mechanizmus ešte vôbec neexistuje.
Národná banka má jasno. Ale čo bežní ľudia?
Národná banka Slovenska pritom už skôr upozornila, že príspevok štátu na hypotéky možno nebol nevyhnutný. Podľa ich analýz mali slovenské domácnosti vytvorené dostatočné finančné rezervy na zvládnutie zvýšených úrokov.
To však nemení nič na tom, že štát vlani na tejto pomoci vyplatil 38 miliónov eur. Do polovice tohto roka to bolo už ďalších 35 miliónov. A práve tieto čísla majú byť dôvodom, prečo sa vláda rozhodla presunúť bremeno na banky.
Lenže čo ak banky povedia nie? To je otázka, ktorá trápi tisíce Slovákov. Bez tejto pomoci môžu mesačné splátky výrazne narásť. Niektoré rodiny by sa tak mohli ocitnúť v situácii, že už hypotéku neutiahnu.
Príspevok možno nahradí skrytá daň
Aj keby banky na tento návrh pristúpili, je vysoko pravdepodobné, že si svoje náklady premietnu späť do cien. Čo by to znamenalo pre bežného klienta?
Vyššie poplatky za služby, menej výhodné úroky, prípadne nové podmienky pre vklady či úvery. Inak povedané – náklady na pomoc hypotékárom sa môžu nepriamo preniesť na všetkých, bez ohľadu na to, či majú úver alebo nie.
A tu sa objavuje kľúčový problém: pomoc, ktorá mala byť adresná, sa zrazu mení na kolektívnu záťaž. Niektorí odborníci dokonca hovoria o tom, že ide o skrytú formu dane, ktorá sa týka každého jedného klienta banky.
