Premium odznak

Fotograf Martin Greguš: Omnoho viac sa bojím ľudí než polárnych zvierat. Situácia s medveďmi na Slovensku je zveličovaná (ROZHOVOR)

V roku 2021 získal ocenenie Wildlife Photographer of the Year.


Tohtoročná situácia s medveďmi sa na Slovensku dostala do dramatických rozmerov. Vláda dokonca do lesov v istom bode vyslala vojakov, aby pomáhali monitorovať situáciu s týmito majestátnymi kráľmi našich lesov. Teraz ti však prinášame rozhovor s fotografom prírody Martinom Gregušom mladším, ktorý už niekoľko rokov fotí polárne medvede a iné zvieratá.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

V rozhovore nám porozprával o svojich začiatkoch, dobrodružstvách a expedíciách, ale zároveň sa vyjadril aj k tomu, ako by podľa neho bolo najlepšie, aby sa ľudia správali k medveďom aj na Slovensku.

Ako si sa k fotografovaniu dostal?

Fotiť som začal vo ôsmich rokoch, keď sme sa presťahovali do Kanady. Keď som bol na Slovensku, otec mal vlastnú firmu a nemal veľa času na to, aby sme spolu trávili čas. Keď sme ale prišli do Kanady, zrazu mal času omnoho viac. Najprv som teda začal fotiť s ním. Fotili sme lietadlá, cruise ships, ľudí. Módu, ale aj zvieratá. Všetko, čo bolo okolo nás.

Ako som otca sledoval, ako fotí, tak sa mi to veľmi páčilo. Neskôr sa mi ešte viac páčilo, ako upravoval fotografie v počítači. Zdalo sa mi, že je ako nejaký kúzelník – lebo som zrazu videl obrázky, ktoré upravoval podľa vlastného gusta. Bol som tým okamžite fascinovaný.

Martin Greguš

Potom som si od neho začal kradnúť kameru a na Vianoce som dostal vlastnú – čiže som začal fotiť vlastné veci omnoho viac. Hrozne som si to zamiloval a fotil som stále viac a viac. Bol som taký malý, keď som začínal takto fotiť, že ma všade musela sprevádzať mama. To bolo približne v roku 2004 alebo 2005.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Študoval si fotografiu?

Otec chcel, aby som išiel študovať fotku – lebo on vyštudoval FAMU v Prahe. Chcel, aby som tam išiel tiež, no vtedy som bol v Kanade veľmi zamilovaný a nechcel som ísť niekde mimo krajiny. Nakoniec by to bolo asi omnoho užitočnejšie, keby som tam išiel tak, ako chcel otec. Nakoniec som teda študoval film vo Vancouveri. Fotenie bolo také – no načo pôjdem študovať fotografiu, keď ma všetko o nej môže naučiť otec doma?

Rodičia ma do štúdia dosť tlačili, tak som sa nakoniec rozhodol, že to bude film – dokumentaristika. Zobrali ma a šiel som tam na jeden rok. Keď sa na to pozerám takto spätne, za ten rok by som sa omnoho viac naučil len natáčaním namiesto toho, že by som to študoval. Človek ale nikdy nevie a rodičia chceli, aby som išiel.

Martin Greguš
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Naučil som sa však nejaké veci a tie teraz aktívne používam – keďže robím najmä vo filme. Tá fotografia je síce veľká časť mojej práce, ale ešte väčšia je teraz film.

Chodíš aj na Slovensko? Ako vnímajú tvoju prácu tu a ako v Kanade?

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.

Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Zobraziť všetky mesačné predplatné Arrow down
Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.
Platba
Tlačidlo späť
Visa logo
Mastercard logo
Trust pay
Registrovať a zaplatiť
Ikona zabezpečenia Zabezpečené šifrovaním
Trust pay Platobné operácie sa odohrávajú na zabezpečených certifikovaných platformách spĺňajúcich tie najvyššie PCI DSS štandardy bezpečnosti.
Zrušiť predplatné môžeš kedykoľvek. Súhlasím s poskytnutím predpaltného a bol som poučený, že odsúhlasením jeho poskytnutia strácam právo na odstúpenie.

REKLAMA
Šimon Patkoš
Svoju písaciu púť som začal už na strednej škole, no do sveta textu som sa naplno ponoril počas štúdia filmovej scenáristiky a dramaturgie na vysokej škole. Najviac sa vo svojich článkoch venujem filmovým témam, no nepohrdnem ani originálnymi historicko-kuriózno-krimi príbehmi.Okrem písania sa venujem ilustrácii a literárnej tvorbe. A aby sme si lepšie rozumeli — najlepšia vec na svete sú dve hodiny strávené v poloprázdnom kine pri dobrom filme.
Najčítanejšie
Podobné