Nie každý krok štátu smerom k ozdraveniu verejných financií sa stretne s pochopením ľudí. Najmä, keď ide o zásahy do oblasti, ktorá ovplyvňuje tvoj každodenný život – vrátane tvojej výplaty. V nasledujúcom období sa očakávajú výrazné zmeny, ktoré sa môžu odzrkadliť aj na výške tvojich mesačných príjmov. A hoci sa to na prvý pohľad môže zdať ako nepodstatná úprava, v praxi ťa môže pripraviť o stovky eur. Týka sa to najmä tých, ktorí pracujú v maloobchode alebo majú prácu na smeny.
O čo teda ide a prečo to môže byť problém? Pozrime sa na to bližšie. Téme sa venoval portál O peniazoch.
Zmena, ktorú pocítiš na výplatnej páske
Vláda Slovenskej republiky zvažuje zrušenie troch štátnych sviatkov ako dní pracovného pokoja. Konkrétne ide o 6. január, 8. máj a 17. november. Tento návrh je súčasťou konsolidačných opatrení, ktoré majú znížiť výdavky štátu a pomôcť ozdraviť verejné financie.
Lenže takýto krok môže výrazne zasiahnuť zamestnancov, ktorí počas sviatkov pracujú a poberajú príplatky. V mnohých odvetviach, najmä v maloobchode, ide o zásadný finančný príspevok k výplate, ktorý po zrušení sviatkov jednoducho zmizne.
Podľa údajov Konfederácie odborových zväzov (KOZ) zamestnanec s priemernou mzdou 1 524 eur môže pri osemhodinovej smene počas sviatku prísť o 210 eur mesačne. Ak však pracuje na 12-hodinovej smene, výpadok sa môže vyšplhať až na 315 eur mesačne. To nie je zanedbateľná suma.

Odbory bijú na poplach: Zmeny by mohli uškodiť aj ekonomike
Odborové zväzy sa proti tomuto návrhu ostro ohradili. Argumentujú, že Slováci patria medzi národy s najvyšším počtom odpracovaných hodín v EÚ, no zároveň im chce vláda ešte viac ubrať z voľna. Nejde len o peniaze, ale aj o psychické a fyzické zdravie zamestnancov.
Podľa KOZ by mal štát hľadať iné cesty, ako zvýšiť výkonnosť ekonomiky – napríklad podporou inovácií či efektívnejším hospodárením. Nie tým, že bude tlačiť ľudí k ešte väčšiemu pracovnému výkonu.
Z ich pohľadu je najkontroverznejším návrhom zrušenie sviatku 17. novembra natrvalo. Pri sviatkoch 6. januára a 8. mája ide zatiaľ o plánované zrušenie len pre rok 2026, no odborári sa obávajú, že pôjde o precedens.
Štát chce ušetriť miliardy, no na úkor koho?
Celý konsolidačný balík má priniesť štátu úsporu vo výške až 2,7 miliardy eur. Z toho 1,3 miliardy má vzniknúť znížením výdavkov a zvyšok z ďalších úsporných opatrení. Lenže za týmito číslami sa skrývajú tisíce konkrétnych osudov zamestnancov, ktorým sa reálne znížia príjmy.
S návrhom nesúhlasia ani niektorí členovia vládnej koalície. Napríklad Andrej Danko z SNS označil zrušenie sviatkov za nevhodné riešenie, ktoré môže priniesť viac škody ako úžitku.
Aj keď štát hovorí o ekonomickej nevyhnutnosti, nezabúda sa na to, že každý jeden deň voľna je pre zamestnancov nielen oddychom, ale aj zdrojom príplatkov, na ktoré sa často spoliehajú.