Príbehy z divokého západu už celé generácie fascinujú ľudí po celom svete. Odjakživa v nich nachádzame neuveriteľné dobrodružstvá, odvážnych pištoľníkov, neohrozené ženy i tajuplné historky, ktoré sa často tradujú ako legendy.
Je pravdou, že stále sa dá naraziť na rôzne príbehy, ktoré prekvapia aj najväčšieho znalca. Ich priebeh často zahŕňal bizarné zvraty, nečakané rozhodnutia a záhady, ktoré neustále priťahujú pozornosť historikov, spisovateľov aj filmárov.
Tieto príbehy vytvorili priestor, kde sa stretávali kultúry, hodnoty i sny a kde každý deň mohol priniesť nové dobrodružstvo. Preto niet divu, že sa v kronikách a rozprávaniach pamätníkov zachovali neuveriteľné historky, v ktorých vystupujú nielen legendárne postavy, ale aj úplne neznámi ľudia, ktorí sa ocitli uprostred pompéznych udalostí presahujúcich ich vlastné možnosti.
A práve tieto najčudnejšie príbehy dnes vytvárajú atmosféru, ktorá pretrváva aj v súčasnosti. Ich sila spočíva najmä v schopnosti zaujať, šokovať a zároveň pobaviť. V nasledujúcom texte sa preto pozrieme na tie najpodivnejšie epizódy, ktoré dotvárajú obraz divokého západu. Práve tieto príbehy dokazujú, že realita dokázala často prekonať aj tie najodvážnejšie predstavy.
Neviditeľný bandita zo Six Mile Canon
Legenda hovorí o duchovi banditu, ktorý sa údajne vracia do kaňonu Six Mile v Nevade v USA. Podľa historiek ide o prízrak známeho lupiča vlakov – veľkého Jacka Davisa, ktorý sa akoby neustále vracal na miesta svojich dávnych činov. Jeho príbeh pôsobí výstredne, pretože hranica medzi pravdou a fantáziou zostáva nezvyčajne rozmazaná.
Davis údajne kedysi podnikal v oblasti, kde v 50. a 60. rokoch 19. storočia prevádzkoval malú hutu na spracovanie zlata. Táto činnosť mu poskytovala výborné alibi, keďže zároveň viedol skupinu neľútostných banditov zameriavajúcich sa na vlaky. Ukradnutý kov sa dal jednoducho roztaviť v peci a následne predať ako legálne zlato.
Jeho najznámejšia lúpež sa odohrala 5. novembra 1870, keď jeho komplici získali takmer 40 000 dolárov v hotovosti. Davis nakoniec skončil vo väzení na desať rokov, avšak vďaka udaniu jeho komplicov si odsedel len polovicu. Po prepustení sa však nedokázal ovládnuť a zorganizoval ďalšiu lúpež 13. septembra 1877. Pri neúspešnom útoku na dostavník padol pod salvou guliek.
Od tohto momentu sa začali šíriť strašidelné príbehy, ktoré lákali hľadačov pokladov. Povrávalo sa, že Davis ukryl časť zlata v kaňone. Niektorí tvrdili, že počas hľadania pokladov stretli desivú bytosť vystupujúcu priamo zo zeme. V roku 1977 sa v miestnych novinách dokonca objavil článok opisujúci skupinu vydesenú na sm*ť, keď sa pred ňou zjavil prízrak.
Príbehy o Divokom Billovi a obdarenom býkovi
Divoký Bill Hickok patrí medzi najznámejšie charaktery známe z divokého západu, pretože pôsobil ako strážca zákona aj obávaný pištoľník. Postupne sa premenil na ľudového hrdinu a jeho meno sa navždy spája s legendami. Okolo jeho života sa tradovalo množstvo príbehov a jedna z najpodivnejších súvisela s obrazom netypicky obdareného býka.
V roku 1871 otvorili Phil Coe a Ben Thompson hostinec známy pod menom Bull’s Head v mestečku Abilene v Texase. Rozhodli sa vyzdobiť steny a na jednu z nich umiestnili maľbu býka s groteskne zväčšeným prirodzením. Tento obraz šokoval miestne ženy, ktoré považovali výzdobu za urážlivú. Keď Coe a Thompson odmietli obraz odstrániť, rozhodol sa konať práve Hickok.
Napätie medzi mužmi začalo narastať. Došlo to do bodu, keď sa Coe začal chváliť, že v boji dokáže trafiť aj vranu v lete. Hickok mu ironicky odvetil, že vrana nemá pištoľ, zatiaľ čo on áno. Situácia sa rýchlo vyhrotila, keď Coe vystrelil na Hickoka počas bitky na ulici. Druhý výstrel už nestihol, pretože Hickok reagoval rýchlejšie a smr*eľne ho zasiahol. Coe o pár dní podľahol zraneniam.
Tragédiu znásobilo, že Hickok v chaose považoval prichádzajúceho muža za ďalšieho útočníka a vystrelil aj naňho. Omylom však zasiahol blízkeho priateľa. Tento incident sa dodnes pripomína ako jeden z najslávnejších súbojov Hickoka, aj keď jeho pôvod spočíval v bizarnom obraze býčieho rozkroku.
Winchestrov dom záhad
Puška značky Winchester patrí medzi najikonickejšie symboly divokého západu, pretože svojím úspechom navždy zmenila americké hranice. Firma Olivera Winchestra získala dizajn Benjamina Henryho v roku 1860 a následne vytvorila legendárnu zbraň. Prvý oficiálny model vznikol v roku 1866 a verzia z roku 1873 sa stala jedným z najobľúbenejších prostriedkov obrany.
Dedičom tohto impéria sa stal William Wirt Winchester, ktorý sa v roku 1862 oženil so Sarah Pardee. Šťastie im však neprialo dlho, pretože William v roku 1881 podľahol tuberkulóze. Sarah tak zdedila obrovské bohatstvo spolu s kontrolou nad rodinnou firmou. Navyše prišla krátko predtým aj o oboch rodičov, čo ju zasiahlo ešte hlbšie.
Po týchto stratách sa vzdialila od všetkého spoločenského života a presunula sa do Kalifornie. V meste San Jose kúpila rozľahlý pozemok, kde okamžite začala s prestavbou svojho domu. Táto činnosť nikdy neskončila a pokračovala nepretržite až do posledných dní jej života. Výsledkom sa stal bludný komplex s dverami otvárajúcimi sa do prázdna, schodmi bez cieľa a množstvom tajných chodieb.
Legenda hovorí, že Sarah verila v prítomnosť duchov obetí winchesteroviek. Preto dávala budovu chaoticky upravovať, aby zmätok odohnal prízraky a udržal ich od nej v dostatočnej vzdialenosti. Postupne sa tento príbeh zaradil medzi najznámejšie kalifornské legendy. V roku 2018 dokonca vznikol film Winchester s Helen Mirren v hlavnej úlohe, ktorý opäť upriamil pozornosť na tento záhadný dom.
Banditi známi ako K*vaví Benderovci, ktorých predchádzali zlovestné príbehy
Pojem „sériový vr*h“ vznikol už v 30. rokoch 20. storočia, no široké povedomie získal až v 70. rokoch vďaka FBI. Už v 19. storočí sa odohral v Kansase zvláštny prípad, ktorý dnes právom patrí medzi prvé zdokumentované sériové vr*žd. Miestni obyvatelia vtedy žili v neustálom strachu z rodiny prezývanej Kr*aví Benderovci.
Rok 1873 priniesol do oblasti nárast zmiznutí cestujúcich, čo vyvolávalo veľké obavy u polície aj farmárov. Najviac rozruchu spôsobilo zmiznutie doktora Williama Yorka, brata vplyvného senátora Alexandra Yorka. Neskôr sa našlo jeho telo na opustenej farme Benderovcov a podozrenie okamžite padlo na celú rodinu. Rodinu tvorili rodičia John a Elvira spolu s dospelými deťmi Kate a Johnom mladším.
Podľa svedkov mali lákať pocestných do svojho domu, kde hostí najprv surovo napadli, následne im pod*ezali hrdlo. Cennosti si ponechali a telá nechávali vyk*vácať v tmavej pivnici. Neskoršie vykopávky odhalili na ich pozemku štrnásť nezvestných tiel, čo otriaslo celou spoločnosťou. Po vypuknutí škandálu začalo celonárodné pátranie, no rodina zmizla bez akejkoľvek stopy.
Objavilo sa množstvo falošných stôp, ktoré pátranie len sťažili. Kansas sa však stal magnetom pre zvedavcov, ktorí chceli na vlastné oči vidieť miesto týchto zverstiev. Dodnes zostáva otázne, kde skončili Benderovci a čo presne sa ukrýva medzi faktami a legendami.
Červený duch z Arizony
V roku 1851 predstavil minister vojny Jefferson Davis nezvyčajný plán. Navrhol dovážať ťavy do Spojených štátov, aby pomohli pri expanzii smerom na západ. O šesť rokov neskôr dorazilo do západnej časti krajiny celkovo 75 zvierat. Spočiatku sa tento experiment ukázal ako veľmi sľubný. Dôstojník Edward Beale dokonca zvládol s 25 ťavami prejsť takmer 2 000 kilometrov.
Cesta viedla od pevnosti Fort Defiance v Arizone až k rieke Colorado pri Kalifornii. No občianska vojna, ktorá vypukla v roku 1861, prerušila celý projekt. Do polovice 60. rokov sa ťavy dostali na rôzne dražby alebo skončili vypustené vo voľnej prírode. O dve desaťročia neskôr sa v Arizone začali objavovať desivé historky. Ľudia tvrdili, že sa v púšti pohybuje obrovské červenohnedé monštrum vysoké až deväť metrov.
Následne, v roku 1883, priniesli miestne noviny správu, že tvor údajne ušliapal manželku farmára. Iná žena zas opísala, že videla zvláštne zviera s kostnatým telom pripevneným na chrbte. Jedného dňa náhodný farmár zast*elil záhadného tvora. Keď mŕtvolu bližšie preskúmal, našiel popruhy zo surovej kože omotané okolo chrbta a jeho pliec.
Podľa novín The New York Sun mohlo ísť o pozostatky výstroja, ktorým kedysi upevňovali náklad na ťavy. Niektorí však špekulovali, že to mohol byť jazdec kostlivec, ktorého ľudia vraj vídali na chrbte tohto tvora.
