V utorok sme informovali o tom, že Česko sa chystá na veľké odhalenie. Český Národný archív oznámil, že v piatok svet spozná obsah listu, ktorý môže obsahovať posledné slová prvého československého prezidenta, ktorým bol Tomáš Garrigue Masaryk.
O liste bolo známe iba to, že jeho obsah prezident nadiktoval svojmu synovi Janovi tesne pred svojou smrťou v roku 1937. List českému Národnému archívu odovzdal Janov tajomník Antonín Sum s tým, že má byť otvorený 19. septembra 2025. Čiže dnes.
Slávnostná udalosť
Odhalenie obsahu obálky prebehlo na zámku v Lánoch, kde T. G. Masaryk dlhé roky žil a aj zomrel. O dôležitosti tejto udalosti svedčí fakt, že sa jej zúčastnili len pozvaní hostia, medzi ktorými boli tými najvýznamnejšími prezident Českej republiky Petr Pavel, riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček a riaditeľ Masarykovho ústavu Rudolf Kučera. Odhaľovaním obsahu obálky sprevádzal Český rozhlas.
Na slávnostné otvorenie obálky bola pozvaná aj prezidentova pravnučka Charlotta Kotíková, žijúca v USA. Zo zdravotných dôvodov sa žiaľ nemohla zúčastniť osobne a preto ju Radiožurnál vyspovedal aspoň telefonicky. Na otázku, čo by si priala, aby sa v liste nachádzalo, odpovedala, že v dnešných napätých časoch by veľmi pomohlo posolstvo humanity, výzva k tomu, aby k sebe boli ľudia lepší.
Rodina T. G. Masaryka bola na podujatí zastúpená prapravnukom Tomom Kotíkom. V lámanej češtine so silným americkým prízvukom vyhlásil, že hlavným odkazom jeho predka by malo byť „žiť čestne a chrániť demokraciu“.
Okno do života prezidenta
Pred samotným otvorením dostala slovo Dagmar Hájková pôsobiaca v Masarykovom ústave a Archíve Akadémie vied Českej republiky. Ako jedna z najväčších odborníčok na rodinu Masarykovcov poslucháčom priblížila posledné roky prezidentovho života.
Vo vysielaní zaznel krátky úryvok z jedného z dochovaných zvukových záznamov prejavu T. G. Masaryka. Generálny riaditeľ Českého rozhlasu René Zavoral uviedol, že v archíve Českého rozhlasu sa nachádza celkovo desať prejavov prvého československého prezidenta. Sedem z nich je v češtine, dva sú v angličtine a jeden v nemčine.
Riaditeľ Národného archívu Milan Vojáček poukázal na to, že tento „tajuplný list“ je len akousi čerešničkou na torte bohatého archívu Jana Masaryka, ktorý českému štátu odovzdal Antonín Sum.
Čo obsahovala obálka?
K samotnému otvoreniu obálky došlo krátko po 10:30. V obálke sa nachádzal list papiera, v ktorom bola zabalená staršia zažltnutá obálka, ktorá sa už dá považovať za historický artefakt. List študovali prítomní odborníci a na odhalenie jeho obsahu si verejnosť musela ešte chvíľu počkať.
Historik a archivár Jiří Křesťan v rozhovore pre Seznam Zprávy už vopred avizoval, že list môže byť v angličtine, keďže Masarykovci doma hovorili po anglicky. Křesťanov postreh sa ukázal byť presný a Masarykov list bol skutočne takmer celý písaný v angličtine. Historik bol prítomný aj na otváraní listu, kde opísal, ako sa dokumenty od Masarykovcov dostali do českého Národného archívu.
Po Křesťanovovi dostal slovo riaditeľ Masarykovho ústavu a Archívu AV ČR Rudolf Kučera. Kučera verejnosti priblížil rozsiahle zbierky z osobného archívu T. G. Masaryka. Česká akadémia vied má k dispozícii bohatú knižnicu československého prezidenta a takisto aj jeho osobné doklady a rozličné dokumenty.
Česť prečítať po niekoľkých desaťročiach doposiaľ neznáme slová prezidenta Masaryka dostala Dagmar Hájková. Odborníci uviedli, že obálka obsahuje päť stránok textu. Dokázali potvrdiť, že ide o rukopis Jana Masaryka, presný dátum vzniku však známy nie je. Hájková vyjadrila názor, že list mohol vzniknúť skôr ako v roku 1937. Datuje ho na rok 1934, keď sa vážne zhoršil prezidentov zdravotný stav a myslel si, že sa blíži koniec jeho života.
Masarykove slová
Čo teda v liste stálo? Kvôli zlej čitateľnosti textu Dagmar Hájková obsah listu len v krátkosti zhrnula a prečítala niekoľko viet. Odborníčka uviedla, že pri tom, keď prezident prednášal svoje slová, mohli byť prítomní viacerí ľudia, nielen jeho syn Jan, ktorý ich zapisoval.
Prvý československý prezident uviedol, že sa necíti dobre a je vážne chorý. S tým súvisia aj jeho predstavy o tom, ako by mal vyzerať jeho pohreb. „Je to koniec, ale neobávam sa. Budete pokračovať v práci – viete ako. Viete, ako sa správať a nemusím vám hovoriť nič viac,“ odkázal politickým spolupracovníkom.
V liste sú zachytené Masarykove slová, ktoré venoval rôznym národom mnohonárodnostného Československa. Na adresu Nemcov povedal, že im treba dať, čo si zaslúžia, ale nie viac. Vyjadril sa aj k Slovákom, respektívne k najsilnejšej slovenskej politickej strane prvej Československej republiky.
Predsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku nazval hlupákom, ktorý urobil s Maďarmi chybu. Z tejto krátkej citácie nie je zrejmé, na čo presne Masaryk narážal. Môžeme predpokladať, že odkazoval na štýl politiky HSĽS, ktorá sa centrálnu pražskú vládu snažila oslabovať spoluprácou s Maďarskom a maďarskou menšinou na území Československa.
„Musíme mu ale odpustiť,“ znie poznámka Jana Masaryka v súvislosti s Hlinkom, na ktorú Hájková poukázala.
Boj s ľudskou hlúposťou je, zdá sa, večná téma, pretože aj k nej sa Masaryk vyjadril: „Ak sú ľudia nevzdelaní a hlúpi, nemôžete toho veľa spraviť. Ľudia sú radi hlúpi, ale nerobte im to ľahké, hádajte sa s nimi a hádajte sa s nimi.“
Prvý československý prezident zanechal aj krásny bonmot, ktorý by sa dal vnímať ako fantastická ukážka bystrého čierneho humoru: „Ľudia sa boja smrti, ale nie je to niečo, čoho by ste sa mali báť. Iba si musíte kúpiť nové šaty.“
Kto bol Tomáš Garrigue Masaryk?
Tomáš Garrigue Masaryk bol významný český filozof, akademik, zakladateľ Československej republiky a prvý prezident novovzniknutého štátu. Narodil sa 7. marca 1850 v Hodoníne na Morave. Masarykov otec bol Slovák, čiže Tomáš vyrastal v prostredí, v ktorom spojenie Čechov a Slovákov pôsobilo ako niečo úplne prirodzené.
Tomáš Masaryk študoval vo Viedni a neskôr v Lipsku, kde spoznal svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigue. Od roku 1882 vyučoval na Karlovej univerzite. Do politiky vstúpil v roku 1891, keď sa stal zastupiteľom v ríšskej rade.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny Masaryk odišiel do exilu, kde sa usiloval o vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov. V tom čase sa jeho najdôležitejšími spolupracovníkmi stali Milan Rastislav Štefánik a jeho bývalý študent Edvard Beneš.
Československým predstaviteľom sa po rokoch ťažkej práce podarilo získať podporu dohodových štátov pre myšlienku samostatného Československa. Po porážke ústredných mocností a rozpade Rakúsko-Uhorska bol nový štát vyhlásený 28. októbra 1918.
Tomáš Garrigue Masaryk bol za prezidenta zvolený 14. novembra 1918. Prezidentom bol až do roku 1935, keď zo zdravotných dôvodov odstúpil. Zomrel 14. septembra 1937. Masaryk bol veľkým zástancom racionality, demokracie a humanizmu, vďaka čomu je dodnes inšpiráciou a vzorom pre mnohých lídrov.
