V rámci tretej vlny konsolidačných opatrení padol návrh zaviesť určité kroky, ktoré by zredukovali počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku. Ministerstvo financií si od toho sľubuje zisk až 40 miliónov eur do štátnej kasy. Fiktívni živnostníci sú skutočným slovenským fenoménom a Slovensko patrí ku krajinám s ich najvyšším počtom v Európe.
Tento článok ti objasní, kto fiktívni živnostníci sú, prečo sa štát rozhodol proti nim zasiahnuť a aký vývoj môžeme očakávať v blízkej budúcnosti.
Kto sú fiktívni živnostníci?
Stručne by sa dalo povedať, že fiktívni živnostníci sú ľudia, ktorí vykonávajú závislú prácu, nemajú však podpísanú pracovnú zmluvu a pracujú na živnosť. Napriek svojmu postaveniu „dodávateľov“ sú priamo včlenení do organizácie a pracujú ako štandardní zamestnanci. Dôvodom, prečo fiktívni živnostníci existujú, je optimalizácia odvodov.
Ako uvádza TASR, živnostníci by mali odvádzať z celkovej ceny práce šesťnásobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky. Zamestnávateľovi sa teda viac oplatí platiť fiktívneho živnostníka, pretože odvody, ktoré by zaplatil štátu za viazaného zamestnanca by boli vyššie. Zamestnávanie fiktívneho živnostníka je až o 35 % lacnejšie. Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne si platí sám živnostník.
V slovenskom právnom poriadku momentálne nie je explicitne definovaný fiktívny živnostník, to však neznamená, že ide o legálnu prax. Zákonník práce definuje, že každý, kto vykonáva závislú prácu musí byť v pracovnom pomere.
Závislá práca
Denník N uvádza päť znakov závislej práce. Jedným z nich je nadriadenosť a podriadenosť. V závislej práci má nadriadený možnosť zadávať zamestnancovi pokyny a kontrolovať jeho prácu a za pochybenie ho sankcionovať. Pre pracujúceho je závislá práca hlavným zdrojom príjmu. V závislej práci pracujúci nedeleguje svoj výkon, nemá podriadených zamestnancov. Pracuje v určenú pracovnú dobu a v mene zamestnávateľa.
„Podiel živnostníkov, ktorí deklarujú, že majú iba jedného dominantného klienta je na Slovensku najvyšší
z európskych krajín OECD. Medzi týmito živnostníkmi budú aj takí, ktorí v skutočnosti nepodnikajú, pretože vykonávajú závislú prácu a mali by mať uzatvorený na túto činnosť pracovný pomer,“ uvádza správa Hľadáme spoľahlivého zamestnanca. Podmienka: na živnosť zverejnená na webe Ministerstva financií SR.
V tomto dokumente sa ďalej uvádza aj to, že že počet fiktívnych živnostníkov môže byť v súčasnosti viac ako 100-tisíc. Ich počet rastie, za dekádu sa mohol až zdvojnásobiť.
Štát chce dane a odvody
Ministerstvo financií uvádza, že ak by sa všetci slovenskí fiktívni živnostníci zamestnali na zodpovedajúci pracovný pomer, výber daní a odvodov by sa mohol zvýšiť o 648 miliónov eur. Zároveň však nejde o realistický cieľ, pretože žiadna krajina EÚ nemá podiel fiktívnych živnostníkov pod 7 %.
Ak by ale množstvo fiktívnych živnostníkov kleslo zo slovenských 28 % na európsky priemer 20,5 %, stále by išlo o obrovský prínos pre verejné financie. Výber daní a odvodov by sa zvýšil o 177 až 251 miliónov
eur. Vzhľadom na tento údaj nie je prekvapením, že štát si dal za cieľ bojovať proti praxi zamestnávania fiktívnych živnostníkov.
Odhaľovanie fiktívnych živnostníkov
V rámci tretieho konsolidačného balíka vláda plánuje zmeniť definíciu závislej práce v Zákonníku práce tak, aby bola jednoznačnejšia a zvýšiť pokuty za nelegálne zamestnávanie v novele zákona o inšpekcii práce. Tento proces môžu sprevádzať ďalšie opatrenia, ktoré pomôžu minimalizovať výskyt fiktívnych živnostníkov.
Odhaľovanie zamestnávania fiktívnych živnostníkov má v kompetencii Národný inšpektorát práce, nedá sa však hovoriť o tom, že by tento systém bol v súčasnej podobe efektívny. Podľa Hospodárskych novín inšpektorát práce odhalí ročne len niekoľko desiatok fiktívnych živnostníkov.
„Slovenská inšpekcia práce má viac zamestnancov na obyvateľa ako česká, výsledky pri odhaľovaní
fiktívnych živnostníkov sú však slabšie. Na jedného slovenského inšpektora pripadá 1,5 českého, no tí odhalia takmer 14-krát viac fiktívnych živnostníkov,“ uvádza dokument Hľadáme spoľahlivého zamestnanca. Podmienka: na živnosť.
Ako realistický cieľ týchto zmien štát odhaduje zisk 40 miliónov eur z daní a odvodov za pracujúcich, ktorí by zo živnosti prešli na zamestnanecký pomer.
Odporúčania odborníkov
Analytický komentár (Ne)samostatne zárobkovo činné osoby z roku 2023 prináša niekoľko odporúčaní, ktoré by mohli pomôcť minimalizovať počet fiktívnych živnostníkov. Ako veľmi dôležité sa javia digitálne nástroje, ktoré by prepojili informačné systémy Finančnej správy SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
„Súčasný daňovo-odvodový systém je nastavený v neprospech pracovných pomerov. Preto je nutné uvažovať o možnom zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia, avšak s ohľadom na osobitosti nákladov živnostníka,“ navrhujú odborníci.
Podľa analytikov je potrebné upraviť Zákonník práce podľa vývoja trendov na pracovnom trhu. Zmeny musia odstrániť výhodu, ktorú doposiaľ majú podnikatelia zamestnávajúci živnostníkov namiesto zamestnancov.
