Myšlienka bývať pod zemou nie je žiadnym moderným výstrelkom. Korene tohto spôsobu života siahajú milióny rokov späť – až k prvým africkým predkom človeka, ktorí vyhľadávali úkryt v podzemných dutinách. Postupne sa z jednoduchých útočísk stali ozajstné domovy, kde ľudia zdobili steny kresbami a konali spoločné obrady.
Uprostred nekonečnej austrálskej púšte existuje miesto, kde sa bežné predstavy o bývaní úplne rúcajú. Obyvatelia tu nežijú v domoch na povrchu, ale pod zemou. Čo ich vedie k tomu, aby opustili svetlo dňa a vybudovali si domov priamo v srdci skalnatého kopca?
Presne odhadnúť, koľko ľudí dnes žije pod povrchom, je náročné. Ešte na začiatku 21. storočia sa len v čínskej provincii Šen-si nachádzalo 30 až 40 miliónov tzv. yaodongov – obyvateľov tradičných obydlí vytesaných do svahov mäkkého ílovca. No podľa odhadov z roku 2010 po masívnej urbanizácii zostali približne tri milióny takto žijúcich ľudí, píše National Geographic.
Jedna z najväčších jaskynných komunít
Podobnú tradíciu majú aj Imazigheni (známi skôr ako Berberi) v južnom Tunisku. Tisícky rokov si tam vysekávali príbytky do pieskovcových kopcov na okraji Sahary. Tieto jaskynné domy poskytovali prirodzený chládok a ochranu pred neúprosnými púštnymi vetrami, až kým vláda nezačala presadzovať modernejšie formy bývania.
Jedným z najpôsobivejších historických príkladov je jordánska Petra. Pred vyše dvetisíc rokmi ju Nabatejci vytesali do červených pieskovcových útesov a kaňonov a urobili z nej rušné obchodné centrum. No celé stáročia po zániku ríše bola domovom beduínskych kmeňov. Žili tu idylickým pastierskym životom, pestovali plodiny na úpätí Kráľovských hrobiek a cez dlhý kaňon hnali kozy priamo do mesta. Až v 70. rokoch 20. storočia rozhodla jordánska vláda, že z Petry urobí turistickú atrakciu, a približne 140 beduínskych rodín sa muselo presťahovať do novovybudovaných dedín v okolí.
Európskym unikátom je španielske mestečko Guadix na juhu krajiny. V miestnych kopcoch sa zachovalo asi 2 000 jaskynných domov, ktoré kedysi slúžili Maurom ako útočisko pred náboženským prenasledovaním. Dnes tu žije vyše 3 000 obyvateľov a ide o jednu z najväčších jaskynných komunít na starom kontinente.
Krtí ľudia
Aj keď sa podzemné bývanie spája najmä s exotickými lokalitami či dávnymi civilizáciami, jeho čaro môže ešte v budúcnosti získať celkom nový význam. Dôvodom je kríza bývania, ktorá netrápi len Slovensko, ale prakticky celý svet. Pre mnohých sa výplata scvrkla na poplatky za nájom, jedlo a základné účty, kým komfortné bývanie sa stáva luxusom. Vlastný byt je pre bežného človeka čoraz vzdialenejším snom a mestá sa postupne menia na nedostupné útočiská. Nie je preto úplne sci-fi predstavou, že sa ľudia – podobne ako kedysi (určitá časť tak už žije dnes) – začnú opäť uťahovať pod zem, kde by našli lacnejšie a stabilnejšie podmienky na život. Viac sme sa téme krtích ľudí venovali v článku nižšie.
Dom pod zemou
Sabrina Troisi má 38 rokov a pochádza zo Stuttgartu, no jej súčasný domov by ste na mape len tak ľahko nenašli. Spolu s manželom Nickom a deťmi Thomasom (14) a Leah (13) žije v Coober Pedy – odľahlej komunite v južnej Austrálii, kde teploty v tieni bežne prekračujú 50 stupňov Celzia. Aby sa miestni obyvatelia ochránili pred neznesiteľnou horúčavou, desiatky rokov vytvárali podzemné obydlia priamo v mäkkom pieskovci. Približne 60 percent z 1 600 obyvateľov mesta dnes býva v takýchto unikátnych príbytkoch, píše britský Mirror, ktorý informuje o Sabrininom príbehu.
Rodina Troisiovcov vlastní nehnuteľnosť v hodnote okolo 277 000 dolárov (približne 151 000 eur), vytesanú približne štyri metre pod povrchom. Vnútri sa skrývajú dve obývačky, dve kúpeľne, bazén a dokonca aj vnútorný i vonkajší wellness. Sabrinina pracovňa je situovaná ešte o šesť metrov hlbšie. „Vstúpiť k nám je ako vojsť priamo do kopca,“ hovorí Sabrina, ktorá pracuje v miestnom múzeu venovanému opálu.
Výhody, ale aj nevýhody života pod zemou
Podzemný život má množstvo praktických plusov: konštantná teplota znamená, že netreba klimatizáciu ani kúrenie, a náklady na bývanie sú v porovnaní s mestami ako Adelaide výrazne nižšie. Sabrina oceňuje najmä absolútne ticho a dokonalú tmu, ktoré zaručujú pokojný spánok. „Keď zavriete dvere, zmizne každý zvuk,“ opisuje.
Romantická predstava však má aj svoje tiene. Prach a drobné kúsky kameňa padajúce zo stropu si vyžadujú pravidelnú údržbu a steny treba často znovu utesňovať. Voda je drahá, a tak sa záhrady polievajú recyklovanou vodou zo sprchy či práčky. A keďže najbližšie väčšie mesto je stovky kilometrov ďaleko, cesta k veterinárovi či kaderníkovi sa môže zmeniť na celodenný výlet.
Po rokoch pod zemou si Sabrina zvykla na úplný pokoj natoľko, že ruch veľkomiest ju rýchlo unaví. Napriek odľahlosti je miestna komunita mimoriadne súdržná – susedia si pomáhajú a nikto sa nikam neponáhľa.
Budúcnosť pod povrchom?
Sabrina verí, že tento spôsob života môže byť inšpiráciou pre regióny sužované extrémnymi teplotami. Zároveň však dodáva, že bez vhodných hornín by si iné krajiny museli poradiť so zložitou výstavbou. Pre jej rodinu je však jasné: hoci má podzemný dom svoje nástrahy, pohodlie, pokoj a jedinečná atmosféra stoja za každú minútu strávenú hlboko pod horúcim austrálskym pieskom.
