Kriminálna miniséria Neuer od TV JOJ je v plnom prúde. Ponurá a drsná adaptácia literárnych príbehov od Václava Neuera si divákov získala presvedčivými hereckými výkonmi, ale aj pôsobivým spracovaním brutálnych zločinov v Bratislave 90. rokov. Teraz ti prinášame rozhovor s predstaviteľom hlavnej postavy, obľúbeným hercom Mariánom Miezgom.
Diváci si už mohli užiť dve epizódy tohto unikátneho projektu, pričom sa dá bez problémov povedať, že séria si naďalej udržiava vysokú sledovanosť. Pre TV JOJ a milovníkov kvalitných detektívnych príbehov ide o jasný úspech. Len nedávno sme ti na EMEFKA priniesli rozhovory s ďalšími tvorcami, ako napríklad s herečkou Janou Kvatinkovou a režisérom Michalom Kollárom.
Marián Miezga nám v rozhovore porozprával o tom, čo bolo preňho počas tvorby minisérie tou najväčšou výzvou, ale aj o tom, čo boli jeho inšpirácie. Najnovšia epizóda pristane na televíznych obrazovkách už dnes – 28. septembra o 20:40 na TV JOJ.
Čo vás k projektu prilákalo?
Projekt ma prilákal, pretože mám odjakživa rád kriminálky. Už od malého detstva som sledoval Malý pitaval z velkého města a podobné, veľmi ma to bavilo. Neskoršie to už boli severské kriminálky. Celkovo ma tento žáner veľmi láka. Najviac ma zaujalo, že ide o príbehy, ktoré sa naozaj stali podľa skutočných udalostí.
Ako prebiehala vaša príprava na túto rolu? Ako ste sa dostávali do „mindsetu“ postavy?
Príprava bola aj taká, že sme boli na strelnici. Musím povedať, že som nebol úplne prvýkrát na strelnici. Mám známeho, takže som si bol občas zastrieľať. Nebolo to teda len o tom, že sme si prečítali scenár a išli sme nakrúcať. Mali sme trochu tvrdšiu prípravu a bolo to naozaj výborné.
Čo bolo na stvárnení ostrieľaného vyšetrovateľa najnáročnejšie? Čo pre vás bola najväčšia výzva?
Pre mňa bola najväčšia výzva v tom, aby som čo najlepšie stvárnil postavu Ledeckého. Na začiatku som si totiž prečítal Neuerovky a stretol som sa s človekom, ktorý to napísal, naozaj zažil a mal predstavu o jeho postave, ktorú dával do svojho príbehu.
Nakoniec sa to vlastne aj obrátilo, pretože mi Vašo Neuer povedal, že v našich seriálových, a teda aj knižných postavách vidí Marka Igondu a mňa. To znamená, že nám tie postavy už vlastne píše na telo.
Výzvou bolo aj neustále fajčenie, aj keď si myslím, že to k ťažkej vyšetrovateľskej práci absolútne patrí. Túto prácu robia vyšetrovatelia nie pár hodín, ale 24/7 neviem koľko dní za sebou, kým naozaj nevyriešia konkrétny prípad. Takže tam boli množstvá kávy, množstvá vyfajčených cigariet, pretože obidvaja sú fajčiari. Ono to bolo trošku aj prenesené do 90. rokov, kedy sa niektoré prípady odohrávali.
Nehrali sme sa však na 90. roky, bol to skôr odrazový mostík. A my sme si toto konkrétne fajčenie ponechali. Myslím si, že netreba ukazovať vyšetrovateľov len z tej peknej stránky, že sú to len krásni atléti a majú pekné postavy. V tých rokoch nebolo ani komando, ktoré teraz nabehne predtým, ako prídu vyšetrovatelia na miesto. Oni to naozaj riešili všetko sami, takže aj tieto temné stránky treba ukázať.
Nebola úloha miestami emocionálne zaťažujúca? Vzhľadom na to, že Ledecký má rozpadnutý život a vpred ho ženie len práca v takom temnom prostredí.
Kým som si čítal scenár a v hlave mi bežal film, aké to bude, vtedy to bolo náročnejšie, to konkrétne ponorenie sa do psychiky postavy. Priamo na pľaci to už nie je emocionálne zaťažujúce, pretože nakrúcame jeden obraz aj niekoľkokrát za sebou. Vtedy to už musíme mať v sebe spracované natoľko, aby sme podali čo najlepší herecký výkon.
Čo vás, naopak, na stvárnení inšpektora Ledeckého najviac bavilo?
Bavila ma celá jeho postava, to sa vlastne ani nedá opísať. Keď som prenikol do jeho postavy, rozprávali sme sa o tom s režisérom Michalom Kollárom aj s autorom Vašom Neuerom, každý z nás mal o Ledeckom svoju predstavu a spolu sme to zhmotnili do jedného celku.
A najviac ma bavilo, že sme objavili pekný vnútorný svet Petra Ledeckého napriek tomu, že práca kriminalistov je veľmi ťažká, náročná a vôbec nie je jednoduchá – a do toho majú ešte svoj osobný život. Celé to prepojenie ma na Ledeckom bavilo, je to hĺbavejší typ človeka. Má pri sebe Machráka, ktorý je oveľa akčnejší typ. Musím povedať, že som už dlho nehral takúto pokojnú postavu, viac premýšľajúcu a stoickú. Veľmi ma to bavilo.
Hľadali ste inšpiráciu aj v iných filmových a seriálových detektívoch? Ak áno, ktorý je váš „najvplyvnejší“ detektív?
Vyrastal som ešte v dobe, keď bol Derrick, Miami Vice a Malý pitaval z veľkého města, to boli pre mňa veľké vzory. Teraz nemám už taký vzor. Veľmi ma bavila severská kriminálka Most, tam však bola žena vyšetrovateľka. Mňa baví to, keď vidím na vyšetrovateľovi, že má veľmi dobre vyvinutý šiesty zmysel a vie si pospájať veci, ktoré sú zdanlivo neviditeľné.
Dynamika nerozvážnejšieho a zdržanlivého policajta je v detektívnych príbehoch už klasická záležitosť, čo nové prinesie v tomto ohľade seriál Neuer?
Čo môže priniesť Neuer, je to, že príbehy napísal človek, ktorý robil na kriminálke, bol vyšetrovateľom a sú to všetko príbehy podľa skutočných udalostí.
Myslím si, že ak divákov zaujíma, čo sa na Slovensku dialo a ako sa jednotlivé prípady vyšetrovali, bude náš seriál pre nich príťažlivý. Niektoré témy a prípady sú naozaj dosť ťažké. A aj tým môže byť Neuer pre divákov zaujímavý.
90. roky sú na Slovensku stále diskutovaná téma, čo si z nej podľa vás môžeme vziať v dnešnej dobe?
Minimálne to, aby sa už 90. roky neopakovali. Bolo to tu naozaj divoké, rozkrádalo sa, čo sa dalo, a bolo tu veľa násilia. Aj teraz je ho vlastne veľa, no v inej forme. A myslím si, že hocijakému násiliu sa treba vyhýbať.
Čo ste si z účinkovania v seriáli Neuer odniesli vy? Boli tam momenty, na ktoré budete v budúcnosti svojej kariéry spomínať?
V seriáli sú príbehy, ktoré som si vôbec nepamätal. No napríklad prvá časť bola o bezdomovcoch, tento prípad si pamätám, veľmi rezonoval v médiách.
