To, že ľad je vysoko spoľahlivým konzervantom, veda veľmi dobre vie. Podobným spôsobom dokázal do súčasnosti zachovať napríklad múmiu pravekého človeka, ktorý dostal prezývku Ötzi (viac sme ti o ňom priniesli v našom samostatnom článku). Teraz však tím vedcov pod vedením Manu Prakasha zo Stanfordovej univerzity prišiel na pozoruhodný objav.
Upozorňuje naň aj portál Živé. Vedci výsledky uverejnili vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences a mohli by prispieť aj k potenciálnemu nájdeniu mimozemského života! Zistili totiž, že samotný ľad nemusí slúžiť výhradne ako konzervant, ale že sa určitých podmienok v ňom môže existovať život.
Prekvapujúci objav
Správa uvádza, že vedci objavili organizmy, ktoré dokážu prežiť aj priamo v ľade. Doteraz si experti mysleli, že ľad dokáže živé organizmy len „zakonzervovať“. Podľa novej štúdie však vedci narazili na pohyb rias menom rozsievky priamo vnútri ľadu. Stalo sa tak vďaka polárnej expedícii do Čukotského mora.
Vedci navštívili viacero miest a odobrali z nich vzorky morského ľadu. V nich narazili na viacero organizmov vrátane rozsievok. Tie samé osebe neboli prekvapením, doteraz ich však nikto bližšie neskúmal. Predpokladalo sa totiž, že boli v ľade uväznené a nehybné. Manu Prakasha a jeho tím sa na ne teraz zamerali bližšie. Za pomoci špeciálnych mikroskopov mohli pozorovať rozsievky vnútri ľadu – poriadne ich šokovalo, že riasy sa pohybovali.
Odborníci následne v laboratórnych podmienkach nasimulovali podmienky, ktoré panujú v arktickom ľade. To všetko s cieľom podrobnejšie skúmať pohyb týchto rias. Prakash uviedol, že rozsievky sú v skutočnosti aktívne, až kým teploty neklesnú na -15 °C, čo je mimoriadne prekvapujúce.
V rámci pokusu zmrazili vodu, do ktorej vložili ľudské vlasy. Keď ich následne vytiahli, v ľade ostal tenký kanál, ktorý odolal ochladeniu hlboko pod bod mrazu. Experti doň umiestnili arktické rozsievky a pozorovali ich. Zistili, že sa pohybovali bez toho, aby sa hýbali do strán či používali akékoľvek výstupky, ktorými by si pomáhali. „Produkujú a vylučujú polymér podobný slimákovmu slizu. S jeho pomocou sa pripájajú k povrchu ľadového kanála ako lano s kotvou. Potom ťahajú za toto ‚lano‘, čo ich poháňa dopredu,“ približil Quing Zhang.
Tento objav nie je zaujímavý len v rámci rozvíjania nášho chápania, ako fungujú prírodné procesy na Zemi. Výrazne tiež mení náš pohľad na to, čoho sú pozemské organizmy schopné. V tomto ohľade by nám objav vedcov mohol pomôcť aj pri hľadaní mimozemského života. Experti sa domnievajú, že práve v ľade na rôznych planétach by mohli existovať mikroorganizmy. Nehovoriac už o tom, že pod ľadovým povrchom, ktorý sa nachádza napríklad na mesiacoch pri veľkých planétach, existuje veľké množstvo tekutej slanej vody. V nej by sa teoreticky tiež mohli nachádzať stopy po bakteriálnom živote.
