Hubári sa v poslednej dobe tešia veľkorysým nádielkam plodov lesa. Po internetoch kolujú snímky obrovských úlovkov – stovky dubákov, masliakov, bedlí a iných hríbov. Pri čo i len malej nepozornosti sa však môže jednoducho stať, že si človek akýsi hríb pomýli s iným. Web Tvnoviny informoval, že presne takáto situácia sa stala dvom manželským párom takmer osudná. Pomýlili si bedľu s veľmi jedovatým hríbom – muchotrávkou zelenou.
Išlo o dva kompletne rozličné manželské páry, ktoré si mysleli, že si pochutnajú na chutných bedliach – no ich deň sa skončil na nemocničnom lôžku v Partizánskom. Oba páry sa dostali do nemocnice a lekári ich hospitalizovali. Dvaja ľudia sa dostali do vážnejšieho stavu, po čom museli byť prevezení do nemocnice v Banskej Bystrici.
„Toxíny muchotrávky útočia hlavne na pečeň, krvné zrážanie a zlyhávajú takisto obličky,“ ozrejmil Gabriel Krbúšik, primár nemocnice v Partizánskom. Najnebezpečnejšie na muchotrávkach vraj je, že pri otrave ňou môže dôjsť k rôznym veľmi nebezpečným efektom – ako napríklad zvracanie, bolesti brucha, hnačka, spomalený pulz, ale aj závraty, halucinácie, poruchy videnia či kŕče.
Príznaky otravy netreba ignorovať
Pri konzumácii takýchto hríbov by človek nemal spustiť svoju pozornosť, ani 24 hodín po samotnej konzumácii. Ak sa účinky hríbu dostavia, mali by sme okamžite navštíviť urgentný príjem či zavolať záchranku, radia odborníci. Problémom však je, že veľa ľudí sa ešte spolieha na domácu liečbu. Tá však nemusí fungovať.
„Do toho času sa odporúča človeka udržiavať nejako pri vedomí a podávať mu maličké množstvo tekutín. Rozhodne neodporúčame niektoré takzvané domáce rady na otravy hubami. Boli tu rady o tom, že má človek vypiť mlieko, má sa vydezinfikovať zvnútra alkoholom. Všetky tieto rady v konečnom dôsledku len zrýchľujú vstrebávanie toxínov z húb,“ upozornil Matej Polák, riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby ZaMED.
Najlepšie údajne je, keď hríbom poznačený pacient donesie lekárom kúsok hríbu, ktorý skonzumoval. Vzorka pomáha identifikovať účinky, odohrávajúce sa v pacientovi a hlavne hríb, ktorý pacient zjedol.
Varené či sušené jedovaté huby
Manželské páry zanedbali dôkladné prezretie si hríbu, ktorý si vložili do košíka. Bedľa s muchotrávkou zelenou sa pritom dá rozoznať na základe základných vlastností. Treba si všímať hlavne tri body.
Prvým sú škvrny. Bedľa má zo škvŕn na klobúčiku takzvaný terčík, muchotrávka sa teší škvrnám nerovnomerne roztrúseným – alebo skoro vôbec žiadnym. Druhým znakom je prsteň. Bedľa ho má pohyblivý, zatiaľ čo muchotrávka kompletne pevne pripevnený. Najvýraznejším poznávacím bodom je to, že muchotrávka má pošvu, ktorú bedľa nevlastní.
Za základné pravidlo sa pokladá fakt – že nezbierame to, čo nepoznáme. Huby sa nedá očistiť od toxínov, ani keď ich uvaríme, či usušíme.
