Slovensko sa nachádza v období, keď sa téma cien energií opäť dostáva na prvé priečky spoločenskej diskusie. Vláda sľubuje riešenie, ktoré má domácnostiam priniesť úľavu a zmierniť finančný tlak. Obyvatelia už roky sledujú, ako sa účty za energie menia na nočnú moru, preto každé avizované opatrenie vzbudzuje veľkú pozornosť. Tentoraz sa však k vládnemu plánu pripája aj množstvo otáznikov a neistôt, ktoré môžu celý projekt vážne ohroziť. Téme sa venoval portál Techbyte.
Pomoc, ktorá mala priniesť istotu
Premiér Robert Fico predstavil návrh, podľa ktorého by štát venoval viac ako 400 miliónov eur na podporu domácností. Zdrojom financií by mali byť eurofondy, čo vláda označuje za efektívny spôsob, ako využiť nevyčerpané prostriedky. Pomoc má pritom zasiahnuť takmer všetky domácnosti, čím sa vytvára dojem, že nikto nezostane bokom.
Na prvý pohľad ide o veľkorysý krok, ktorý by mohol okamžite zmierniť náklady ľudí na energie. Keď sa však pozrieš na detaily, začne byť jasné, prečo odborníci aj opozícia zdvíhajú varovný prst.
Použitie eurofondov ako kameň úrazu
Najväčšia kontroverzia sa sústreďuje na samotný zdroj peňazí. Eurofondy sú určené najmä na investície do infraštruktúry či inovácií, nie na plošné dotácie. Opozičný poslanec Karol Galek upozorňuje, že Európska komisia nemusí s týmto plánom súhlasiť. To znamená, že Slovensko riskuje, že projekt nebude možné financovať z navrhovaného zdroja.
Ministerstvá preto hľadajú vo svojich operačných programoch nevyužité peniaze, ktoré by sa dali presunúť. Lenže bez jasného zeleného svetla z Bruselu zostáva všetko iba na papieri. Ak sa ukáže, že eurofondy na tento účel nesmú byť použité, vláda sa ocitne v nepríjemnej situácii.
Kto má na pomoc skutočne nárok?
Ďalším problémom je definícia „adresnosti“. Vláda tvrdí, že pomoc bude cielená, no pritom ju plánuje poskytnúť až 90 % domácností. Energetický analytik Radovan Potočár upozorňuje, že pravá adresná pomoc má chrániť iba tých najviac ohrozených. Ak sa balík rozdelí medzi takmer všetkých, jeho efekt sa oslabí a štát minie obrovské prostriedky bez jasného výsledku.
Zatiaľ nie je známe, či sa bude podpora vyplácať formou poukážok, alebo sa premietne priamo do faktúr. Nejasné podmienky vyvolávajú pochybnosti a znižujú dôveryhodnosť celého plánu.
Riziko, ktoré si vláda berie na plecia
Ak Brusel nakoniec zamietne použitie eurofondov, kabinet bude musieť hľadať alternatívny zdroj. To môže znamenať ďalšie zaťaženie štátneho rozpočtu, ktorý je už teraz napätý. Možnosti sú len dve – buď sa pomoc úplne zruší, alebo sa nájdu peniaze z iných daní a úverov. Ani jedna z týchto ciest však nevyzerá politicky bezbolestne.
V prípade zrušenia projektu by sa vláda vystavila kritike, že sľubovala niečo, čo nedokáže splniť. Naopak, ak by siahla po ďalších zdrojoch, môže to znamenať rast verejného dlhu alebo zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov.
Budúcnosť stále v hmle
Celý plán energopomoci tak ostáva zatiaľ iba víziou, ktorej realizácia závisí od mnohých neznámych. Najväčším otáznikom je súhlas Európskej komisie, bez ktorého sa všetko môže rozsypať ako domček z karát.
Vláda preto musí v nasledujúcich týždňoch viesť intenzívne rokovania v Bruseli a zároveň pripraviť záložný scenár. Len tak sa dokáže vyhnúť finančnej aj politickej kríze, ktorá by Slovensko zasiahla v čase, keď si to môže najmenej dovoliť.
