Slovensko sa dlhodobo považuje za krajinu s bohatou históriou, ktorú možno čítať z pohľadu krajiny, miest, ale aj náhodných objavov. Archeológia pravidelne prináša nové fakty, ktoré prekvapujú širokú verejnosť, ale zároveň otvárajú otázky pre historických odborníkov. Každý predmet vyzdvihnutý zo zeme predstavuje most medzi dávnou minulosťou a prítomnosťou.
Poklady, ktoré sa nachádzajú v slovenských hradbách, pohrebiskách a sídlach, odhaľujú životné štýly dávnych obyvateľov na našom území. Niekedy ide o drobné nástroje či úlomky keramiky, inokedy o šperky, mince alebo vzácne predmety. Práve tie najluxusnejšie kúsky dokazujú, že Slovensko nikdy nestálo na okraji diania. Naopak, nachádzalo sa v kontakte s diaľkami, ktoré prinášali nové vplyvy a bohatstvo.
Okrem toho každý nález mení naše predstavy o obchode, kultúre či remeslách. Preto sa história neustále dopĺňa a prepisuje, čo z nej vytvára živý príbeh. Zároveň sa ukazuje, že v krajine sa udržiavali prepojenia so vzdialenými regiónmi Európy i Ázie. Dôkazy o týchto kontaktoch možno nájsť práve v luxusných artefaktoch zdobených drahokamami a precíznymi detailmi.
Takéto predmety nepredstavujú iba materiálnu hodnotu, ale aj symbol prestíže, viery a identity. Záhadné poklady navyše priťahujú pozornosť aj tým, že prinášajú otázky bez okamžitých odpovedí. Práve preto sa v tomto článku zameriame na mimoriadny objav, konkrétne na abnormálny stredoveký prsteň zo Srí Lanky, ktorý sa iba nedávno podarilo objaviť na Zvolenskom hrade.
Prsteň obsahuje vzácny kameň zo Srí Lanky
Ako sme už vyššie naznačili, alebo spomínali v niekoľkých článkoch s podobným zameraním, Slovensko má bohatú históriu na rôzne klenoty a vzácne artefakty. Biskupský prsteň, ktorý sa podarilo archeológom objaviť na hrade vo Zvolene, vyrobili z 18-karátového zlata. Podľa odhadov pochádza z obdobia stredoveku (okolo roku 1300). Zaujímavým faktom však je, že je v ňom zasadený luxusný kameň.
Ide o vzácny červeno-fialový zafír, ktorý podľa analýzy pochádza zo Srí Lanky. Práve tento predmet je na Slovensku mimoriadne vzácny, pretože nám odovzdáva cenné informácie o obchodných cestách, kultúrnych vplyvoch a spoločenskom postavení jeho majiteľa. Podľa informácií z magazínu Pravdivá história č. 4/2025 momentálne prebieha/prebehol výskum, ktorý viedol archeológ Ján Beljak.
Tento výskum by mal odhaliť históriu jedného z najvýznamnejších kráľovských hradov stredovekého Uhorska, ktorý vystavali koncom 12. storočia. Spoločenská hodnota prsteňa je nevyčísliteľná. O objave už informovali médiá vo vyše dvadsiatke krajín.
Recyklovaný drahý kameň
Zlatý prsteň, ktorý sa v blízkosti Zvolena našiel, bol objavený počas výskumu na Dončovom hrade Horného Pustého hradu ešte v roku 2001. Veľkým prekvapením sa však stal nález drahého kameňa, ktorý je doň zasadený. Ide totižto o zafír vybrúsený do výbrusu typu „kabošon“. Laicky povedané, ide o najjednoduchší typ výbrusu, pri ktorom sa vrchná strana zaobľuje a spodná strana zarovnáva.
V kameni sú však vyvŕtané aj štyri ďalšie dierky, no ich pôvod nie je doposiaľ známy. Je možné, že ide o kameň, ktorý už predtým používali v inom šperku. Tvar úchytu drahokamu je vytvarovaný do podoby štvorlístka a samotný prsteň má zdobené aj ramená s vyrytými hlavami levov alebo iných mačkovitých šeliem. Podľa informácií archeológov ide teda o biskupský prsteň.
Výskum preukázal, že drahokam nevykazuje žiadne známky tepelnej úpravy, ba svojím chemickým zložením sa najviac zhoduje s ložiskami z územia dnešnej Srí Lanky. K nálezu sa vyjadril aj samotný odborník, gemológ Ján Štubňa z Katedry geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja UKF v Nitre, ktorý sa prsteňom zaoberal hlbšie.
Pre portál MY Zvolen prezradil: „Analýzy potvrdili, že zafír v prsteni je prírodný a bez tepelnej úpravy, čo ešte zvyšuje jeho hodnotu. Väčšina zafírov sa upravuje tepelne nielen dnes, ale aj v minulosti, aby sa dosiahol atraktívnejší vzhľad. Analýza EDXRF na stopové prvky tiež pomohla identifikovať možný pôvod zafíru.“ Slovensko tak celé stáročia ukrývalo významný a cenný artefakt.
Ako sa prsteň dostal na Slovensko?
Z pohľadu archeológov ide o prsteň, ktorý nemusel plniť len ozdobnú funkciu. Podobné luxusné šperky v stredoveku symbolizovali bohatstvo, ale aj spoločenské postavenie nositeľa. Preto sa dospelo k názoru, že ho nosil buď šľachtic, alebo vysokopostavený duchovný. K dnešnému dňu sa uvádza, že ide o biskupský prsteň. Výzdoba levmi mohla naviac symbolizovať silu, odvahu alebo ochranu niečoho cenného.
Archeológovia sa tiež dlhú dobu zaoberajú otázkou, ako sa tento luxusný šperk mohol dostať na Slovensko. Takýto kvalitný drahokam sa do oblasti Zvolena mohol dostať len prostredníctvom rozsiahlych obchodných ciest. Keďže zrejme vznikol na Srí Lanke, je takmer isté, že obchodné prepojenie Európy s Áziou muselo existovať už počas stredoveku.
K myšlienke sa vyjadrila aj ďalšia odborníčka, Noémi Beljak Pažinová z Katedry archeológie UKF v Nitre. Pre portál MY Zvolen uviedla: „Prsteň z 18-karátového zlata, pochádzajúci z obdobia okolo roku 1300, obsahujúci drahý kameň, červeno-fialový zafír s odhadovanou hmotnosťou približne 2 karáty, je jedinečný nález, ktorý sa podarilo objaviť na území Slovenska.“
Dodala tiež: „Analogický nález z územia uhorského kráľovstva nepoznáme. Aj keď sa už pravdepodobne nedozvieme, ako sa na Pustý hrad artefakt dostal, respektíve, kto bol konkrétne jeho majiteľom, jeho vzácnosť je nepopierateľná.“ Slovensko sa tak opäť zapísalo do globálneho povedomia svojím unikátnym príbehom o náleze vzácneho šperku.
