Korupcia je zvyčajne definovaná ako zneužívanie moci alebo autority na získanie nelegitímnych výhod. Na Slovensku o tom vieme svoje. Tento pojem zahŕňa množstvo praktík – od sprenevery cez úplatky až po tzv. „kupčenie s vplyvom“. Aj keď sa korupcia prejavuje rôzne v závislosti od krajiny, jej následky sú všade rovnaké: oslabené inštitúcie, strata dôvery verejnosti a devastácia hospodárstva i spoločnosti. Web Sanctionscanner priniesol rebríček tých najskorumpovanejších krajín v roku 2025.
Najznámejším rebríčkom, podľa ktorého bol zoznam postavený, je Index vnímania korupcie (CPI) od organizácie Transparency International. Hodnotí krajiny na stupnici od 0 (najviac skorumpované) po 100 (najčistejšie) na základe odborných analýz a prieskumov medzi podnikateľmi. Sleduje faktory ako úplatkárstvo, zneužívanie verejných zdrojov, rodinkárstvo či účinnosť protikorupčných zákonov.
Potom je tu aj organizácia Global Financial Integrity, ktorá sa špecializuje na mapovanie nelegálnych finančných tokov, daňových únikov, kleptokracie a na pranie špinavých peňazí. Poukazuje na to, ako sú verejné zdroje odvádzané cez podvody s obchodnými faktúrami, nelegálny obchod či nadnárodný zločin, čím sa obyvateľom kradnú prostriedky na rozvoj.
Prečo niektoré krajiny zápasia s korupciou viac než iné?
Základným dôvodom je slabé právne prostredie. Ak vládnuca mocnosť ovláda súdy a kontrolné orgány, nemusí sa báť postihu. Jej predstavitelia zároveň umlčiavajú novinárov a oznamovateľov korupcie zastrašovaním či násilím, takže verejnosť stráca prehľad o tom, čo sa deje.
Ďalším faktorom sú nízke platy štátnych zamestnancov vrátane policajtov či sudcov. Chudoba ich tlačí k prijímaniu úplatkov, ktoré sa časom stávajú systémovou normou. Opačným pólom sú netransparentné inštitúcie, kde štátne rozpočty či verejné kontrakty zostávajú utajené a zdroje miznú bez kontroly.
Samostatnou kapitolou je politická nestabilita. Občianske vojny, prevraty a autoritatívne režimy oslabujú dohľadné mechanizmy, takže sa korupcia stáva „cementom“, ktorý udržiava režim pohromade.
Globálne následky vysokej korupcie
Korupcia odrádza zahraničných investorov, ktorí sa obávajú právnej neistoty či nestabilných kontraktov. Podľa štúdie National Bureau of Economic Research má korupcia podobne negatívny dopad ako vysoké dane. Na Slovensku sa teda máme veľmi dobre, že?
Rovnako deštruktívne údajne je, keď elity odkláňajú rozvojovú pomoc. Humanitárne zdroje sa často strácajú skôr, než sa dostanú k ľuďom, čo odrádza donorov od ďalšej pomoci a udržiava obyvateľstvo v pasci chudoby.
Ďalším efektom je erózia dôvery v demokraciu. Ak občania vidia zmanipulované voľby, obohacovanie sa politikov a nulovú zodpovednosť, postupne strácajú vieru v štát. Výskumy potvrdzujú, že vyššia miera korupcie je priamo spojená s poklesom dôvery v inštitúcie a nárastom autoritárskych nálad.
Ako bojovať proti systémovej korupcii?
Hoci to nie je jednoduché, niektoré kroky sú kľúčové. Základom je nezávislé súdnictvo, ktoré dokáže postihovať aj elity. Technológie môžu znížiť riziko úplatkárstva – napríklad elektronické verejné obstarávanie či otvorené registre zmlúv.
Ďalším pilierom je majetkové priznanie verejných činiteľov, povinné audity či digitálne registre majetku. Zásadné je aj chrániť whistleblowerov, ktorí odhaľujú podvody. A napokon – slobodné médiá sú často jediným nástrojom, ktorý dokáže spustiť skutočné reformy.
Toto sú tie najskorumpovanejšie krajiny sveta v roku 2025 – v mnohých z nich ani mizivé percento spomenutých prvkov nefunguje.
10. Sudán – CPI 15
Sudán dlhé roky ovládal Omar al-Bašír, ktorý vybudoval sieť klientelizmu, sprenevier a rodinkárstva. Úplatky od polície či colníkov sú bežnou rutinou, podnikatelia čelia netransparentným procesom a cenzúra médií zničila dôveru obyvateľstva.
9. Nikaragua – CPI 14
Históriu Nikaraguy sprevádzajú škandály ako sprenevera 100 miliónov dolárov bývalým prezidentom Arnaldom Alemánom. Súčasný líder Daniel Ortega ešte viac prehĺbil korupciu – jeho rodina ovládla justíciu, médiá aj parlament.
8. Rovníková Guinea – CPI 13
Prezident Teodoro Obiang od roku 1982 prenáša ropné príjmy krajiny na účty elít. Napriek vysokému HDP na obyvateľa žije viac než 60 % populácie za menej než 1 dolár denne a nemá prístup k základným službám.
7. Eritrea – CPI 13
Autoritársky prezident Isaias Afwerki vládne od nezávislosti v roku 1993. Bez slobodných volieb, nezávislých médií či justície sa rozsiahle ťažobné príjmy strácajú v korupčnej sieti úplatkov a vojenských firiem.
6. Líbya – CPI 13
Po Kaddáfiho ére zostali inštitúcie centralizované v Tripolise a ovládané elitami. Správy o pašovaní palív, praní špinavých peňazí a sprenevere verejných fondov len potvrdzujú, že ropné bohatstvo obyvateľom neprináša prospech.
5. Jemen – CPI 13
Prezident Ali Abdullah Saleh od 90. rokov rozdal mocenské pozície, kontrakty a zdroje svojej rodine a spojencom. Hoci krajina má protikorupčné inštitúcie, prakticky nefungujú, čo brzdí akúkoľvek zmenu.
4. Sýria – CPI 12
Ba’athistický režim monopolizoval prístup k zdrojom a službám. Korupcia prenikla do všetkých sfér – od hospodárstva po zdravotníctvo – a nerovnomerné rozdelenie zdrojov len prehlbuje utrpenie obyvateľstva.
3. Venezuela – CPI 10
Režimy Huga Cháveza a Nicolása Madura zaviedli extrémnu centralizáciu a umožnili elitám profitovať z menových manipulácií a štátnych podnikov. Výsledkom je kolaps ekonomiky, hyperinflácia, nedostatok potravín a masový exodus.
2. Somálsko – CPI 9
Od pádu režimu Siada Barreho v roku 1991 krajinu ovládajú ozbrojené skupiny a sieť patronážnych vzťahov. Každý pokus o boj proti korupcii končí politickým zásahom, takže verejné prostriedky miznú ešte skôr, než sa dostanú k občanom.
1. Južný Sudán – CPI 8
Najmladší štát sveta je zároveň najskorumpovanejším. Elity využívajú štátne inštitúcie na osobné obohatenie, vojna oslabila justíciu a zahraničná pomoc sa často stratí po ceste. Podľa OSN zmizlo z programu výstavby ciest 1,7 miliardy z pridelených 2,2 miliardy dolárov.
