Zdá sa, že vesmír možno nie je odsúdený na nekonečné rozpínanie, ako sme si dlho mysleli. Ako informuje web Popsci, podľa nedávno publikovanej štúdie v Journal of Cosmology and Astroparticle Physics sa vesmír neskončí večným rozťahovaním, ale dramatickým zrútením – takzvaným „veľkým kolapsom“.
Vesmír podľa dnešnej fyziky vznikol pred 13,8 miliardami rokov pri veľkom tresku. O jeho konci však panuje oveľa menej istoty. Dlhé desaťročia prevládal názor, že vesmír sa bude donekonečna rozpínať všetkými smermi. V posledných rokoch sa však objavili alternatívne teórie – od postupného „zamrznutia“ vesmíru až po jeho roztrhanie na kusy v takzvanom „veľkom roztrhnutí“.
Koniec vesmíru
Tím fyzika Henryho Tyea z Cornellovej univerzity však prišiel s novým pohľadom na túto tématiku. Vedci do kozmického modelu zapracovali nové údaje o temnej energii získané z viacerých observatórií a opäť otvorili diskusiu o slávnej kozmologickej konštante. Tú ešte v roku 1917 predstavil Albert Einstein, aby vysvetlil, prečo sa vesmír v jeho rovniciach nesťahuje pod vplyvom gravitácie. Po objave rozpínania vesmíru Edwardom Hubbleom v roku 1929 ju síce fyzici opustili, no neskôr sa k nej vrátili – tentoraz s rôznymi interpretáciami.
Posledné dve desaťročia sa väčšina vedcov prikláňala k pozitívnej hodnote tejto konštanty, ktorá by znamenala zrýchľujúcu sa expanziu vesmíru. Nové výsledky však hovoria presný opak. „Zdá sa, že kozmologická konštanta má negatívnu hodnotu, čo by znamenalo, že vesmír sa raz zrúti späť do seba,“ uviedol Tye.
Jeho závery vychádzajú z dvoch rozsiahlych výskumov – Dark Energy Survey a Dark Energy Spectroscopic Instrument. Tie skúmajú, či 68 percent všetkej hmoty a energie vo vesmíre – teda temná energia – pochádza z čistej kozmologickej konštanty. Namiesto potvrdenia tejto teórie sa však ukazuje, že vo vesmíre pôsobia aj iné, zatiaľ neznáme sily, ktoré sa k človeku nemusia správať najzdvorilejšie.
Prehodenie do negatívnej hodnoty
Tyeho tím preto do rovníc pridal hypotetickú časticu s extrémne nízkou hmotnosťou, ktorá sa v ranných fázach vesmíru správala ako kozmologická konštanta, no časom zmenila svoje vlastnosti. Práve to by mohlo spôsobiť, že sa hodnota konštanty „preklopila“ do negatívnej.
„Myšlienka, že negatívna kozmologická konštanta vedie ku kolapsu vesmíru, nie je nová,“ priznáva Tye. „Naša teória však prvýkrát presne ukazuje, kedy a ako k tomuto kolapsu dôjde.“ Podľa výpočtov dosiahne vesmír svoj maximálny rozmer približne o 11 miliárd rokov. Potom sa začne pomaly zmršťovať, až sa po 33 miliardách rokov existencie zrúti do jedného bodu – a zmizne.
Hoci ide zatiaľ o hypotézu, stojí na najnovších dátach o temnej energii a jej správaní. Ak sa potvrdí, zmení náš pohľad na celý kozmický cyklus. Možno totiž žijeme v polovici života vesmíru, ktorý sa raz vráti tam, kde začal – do ničoty. „V 60. rokoch sme pochopili, že vesmír má začiatok. Ak sa naše dáta potvrdia, bude dobré vedieť aj to, že má aj svoj koniec,“ uzatvára Tye.
