Väčšina jadrových mocností sa v súčasnosti spolieha na tzv. triádu (zo zeme odpaľované strely, letecké bomby, strely odpaľované z ponoriek), prípadne na jednu či dve z týchto metód doručenia jadrovej munície. V druhej polovici minulého storočia sa však experimentovalo aj s inými spôsobmi.
Treba uznať, že mnohé z nich sú úplné šialené a nepraktické. Nie je prekvapivé, že sa neujali a skončili na smetisku dejín. Z pohľadu dnešného človeka je skôr ťažko pochopiteľné, ako ich niekto niekedy mohol považovať za dobrý nápad. Toto je prehľad niekoľkých extrémnych jadrových zbraní, ktoré so sebou priniesla studená vojna.
Nukleárne delostrelectvo
Keď sa povie jadrová zbraň, ľudia si predstavia buď riadenú strelu, alebo z lietadla zhadzovanú bombu. Istý čas sa však rátalo s nasadením taktického jadrového delostrelectva. Nešlo o žiadnu raritu, práve naopak, malo ísť o jeden z hlavných spôsobov zasadzovania jadrových úderov nepriateľovi.
V 50. a 60. rokoch boli vyvinuté a nasadené ťažké delá, prispôsobené na paľbu jadrovej munície. Najznámejším z nich bol americký M65 „Atomic Annie“ kalibru 280 mm. Mal dostrel 30 kilometrov a bolo vyrobených 20 kusov. Dodnes sa zachovali dva exempláre.
Keďže obrovské a ťažkopádne delá boli náročné na obsluhu a predstavovali ľahký cieľ pre nepriateľa, dosť rýchlo boli z výzbroje vyradené a od koncepcie sa upustilo. Stále sa však pokračovalo vo vývoji menších jadrových zbraní.
Davy Crockett
Jednou z menších nukleárnych zbraní studenej vojny bolo zariadenie nazývané Davy Crockett Weapon System. Išlo o bezzáklzové delo, ktoré na vzdialenosť 2 km (väčší typ 4 km) vystreľovalo projektily s jadrovou hlavicou. Americké vojská v Európe a v Južnej Kórei touto zbraňou disponovali v rokoch 1961-1971.
Netreba byť expert na to, aby človek vedel, že aj pomerne malá bomba, ekvivalentná 20 tonám TNT, predstavuje nebezpečenstvo pre vlastnú obsluhu. Davy Crockett sa mal odpaľovať buď z úkrytu, alebo z vozidla, ktoré sa po výstrele hneď pobralo na ústup (k tomu človek inklinuje prirodzene).
Zbraň bola údajne veľmi nepresná a viac ako tlakovou vlnou explózie bolo bojisko zasiahnuté radiáciou. Všetky osoby nachádzajúce sa vo vzdialenosti menšej ako 150 m od epicentra výbuchu by dostali smrteľnú dávku radiácie. Davy Crockett bol vyradený zo služby predovšetkým pre obavy, že nejaká skupinka nekompetentných vojačikov nechtiac rozpúta jadrovú vojnu.
Bomba do batôžka
SADM (Special Atomic Demolition Munition) je označenie pre prenosnú atómovú muníciu. V praxi išlo o jadrovú bombu do batoha, ktorú mal na miesto odpalu prepraviť vojak na vlastnom chrbte. Američania túto zbraň mali vo svojom arzenáli od 60. do 80. rokov minulého storočia. Nikdy nebola nasadená v ostrej akcii.
Aký bol návod na použitie? SADM bola určená na defenzívne aj ofenzívne operácie. Počas obrany mohla slúžiť napríklad na zatarasenie cesty protivníkovi alebo zlikvidovanie strategických objektov, ktoré by nepriateľ mohol použiť v ďalšom priebehu ťaženia.
Útok pomocou SADM mohol vyzerať napríklad tak, že malá skupinka vojakov bola vyložená z vrtuľníka, následne prenikla do dôležitého objektu (elektráreň, priehrada…), výbušninu umiestnila a rýchlo sa vzdialila. SADM nebola explicitne určená na samovražedné misie, vojaci si však boli vedomí, že časovač neposkytuje možnosť uniknúť pred explóziou do bezpečnej vzdialenosti…
Atómovo-slepačie míny
Ako zabrániť gigantickej sovietskej armáde vo vstupe do Západného Nemecka? To vŕtalo v hlave nielen americkým veliteľom, ale aj ich britským spojencom. V 50. rokoch Briti vyvíjali zariadenie, ktoré by sovietsky postup spomalilo pomocou obrovských kráterov a zamorenia. Atómové míny.
Operácia Blue Peacock rátala s tým, že na hranici medzi Západným a Východným Nemeckom budú rozmiestnené jadrové míny, ktoré sa v prípade vojny s Varšavskou zmluvou odpália. Explózie by terén spravili nepriechodným. Bol tu však jeden problém – elektronika, ktorou sa mal odpal riadiť, mala tendenciu zamŕzať.
Briti to vyriešili skutočne inovatívne. V jame pre nálož mali byť umiestnené živé sliepky, ktoré by svojím telesným teplom udržiavali káble v prevádzke. V podstate toto všetko mohlo fungovať, avšak z rôznych príčin bola operácia Blue Peacock ukončená v roku 1958. Vyrobené boli len dva prototypy mín.
Cár bomba
V každej disciplíne musí byť niekto naj- a jadrové zbrane nie sú výnimkou! Je známe, že Rusi milujú obrovské veci, a preto neprekvapí, že práve oni boli tí, ktorí iniciovali vznik najmocnejšej jadrovej bomby v dejinách. V roku 1961 bola otestovaná bomba zvaná Cár bomba, alebo tiež Ivan či AN602.
Sovieti sa snažili testovací odpal utajiť, to sa však nepodarilo. Záblesk explózie bol viditeľný na 1000 kilometrov a hríbový oblak dosiahol výšku 67 kilometrov. Test neunikol pozornosti amerického špionážneho lietadla. Výbuch vodíkovej bomby o sile 50 megaton TNT len tak ľahko neprehliadneš…
Aby sme si vedeli šialenú silu Cár bomby lepšie predstaviť: Bomba Fat Man, ktorá bola v auguste 1945 zhodená na Nagasaki a bezprostredne po dopade spôsobila smrť 20-70-tisíc ľudí, mala silu o ekvivalente 21 kiloton TNT. Cár bomba o sile 50 megaton je teda 3333-krát silnejšia!
Zhoď atómovku na svoje mesto!
Na internete je dostupných niekoľko rôznych interaktívnych máp, ktoré simulujú zásah jadrovou zbraňou na tebou určené miesto. Asi najlepšie spracovaná je stránka Outrider. Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť, ako by to vyzeralo, ak by nad Bratislavou bola odpálená spomínaná Cár bomba. Je to hrozivý pohľad!
Okamžite by zahynulo takmer pol milióna ľudí, ďalší milión by bol zranený. Širšie centrum mesta by sa premenilo na prach, tlaková vlna by zničila všetky budovy až v Pezinku. Horúci vzduch by spôsobil ťažké popáleniny dokonca obyvateľom Viedne a Trnavy.
Na stránke sa dajú nastavovať rôzne parametre. Jedným z nich je napríklad to, či má explózia prebehnúť vo vzduchu alebo na zemi. Pozemná explózia spôsobí väčšie zamorenie a zasiahne aj podzemné úkryty, výbuch vo vzduchu zasa zväčšuje absolútny dosah tlakovej vlny.
Po chvíľke experimentovania zistíme, že Little Boy zhodený na Hirošimu je oproti moderným zbraniam prd vo vetre. Na úplné zničenie Bratislavy by stačila štandardná americká hlavica W-87 o sile „len“ 300 kiloton. Bolo by naozaj fajn, ak by sme sa o tom nikdy nemuseli presvedčiť na vlastnej koži!
Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu
