Rybárovi zo Švédska sa pri rutinnom kopaní podarilo objaviť nečakaný nález. Ako uvádza aj portál Live Science, nemenovaný rybár sa vybral kopať červíky neďaleko od svojho letného domu v Štokholme. Pri kopaní ale natrafil na niečo oveľa vzácnejšie, než návnadu na ryby. Objavil totiž strieborné mince, prstene či prívesky, ktoré pochádzajú z 12. storočia. Rôznych drahocenností sa v zemi skrývalo až 20-tisíc a dohromady vážili približne šesť kilogramov.
Muž na nič nečakal a nález okamžite nahlásil úradom. Odborníci sa následne vyjadrili, že rybárovi sa podarilo nájsť jeden z najväčších stredovekých pokladov, aké sa kedy vo Švédsku našli. Ako sme napísali, väčšina mincí či príveskov vznikla v 12. storočí.
Na viacerých z nich sa našiel latinský nápis KANUTUS, čo odkazuje na kráľa Knuta Erikssona, ktorý Švédsku vládol v rokoch 1173 až 1195. Nález obsahoval aj viacero vzácnych „biskupských mincí“, ktoré si nechávali raziť mocní biskupi. Nájdeme na nich vyobrazeného biskupa, ktorý drží paličku či pastiersku palicu, ktorú duchovní často nosili ako symbol svojej moci v cirkvi.
Unikátny poklad
Riaditeľka Stredovekého múzea v Štokholme Lin Annerbäck označila nález za unikátny. „Je to unikát. Nemáme žiadne iné stredoveké poklady zo Štokholmu,“ uviedla. „A tento sa navyše zdá byť obrovský.“ Zaujímavé je, že Štokholm v čase, z ktorého pochádzajú mince a prívesky neexistoval.
Založený bol až v roku 1252, čiže v 13. storočí. Jeho populácia sa postupne rozrastala a na konci 13. storočia z neho bolo najväčšie švédske mesto. Odborníci sa domnievajú, že dôvodom, prečo sa niekto rozhodol na danom mieste poklad zakopať, treba hľadať v nepokojnej dobe raného stredoveku.
Išlo o dobu politického aj vojenského napätia, keďže Švédsko sa vtedy snažilo kolonizovať a rozšíriť svoju moc do Fínska. Mnohí ľudia tak svoj majetok skrývali tak, že ho proste zakopali pod zem, aby nepadol do nepovolaných rúk.
„Veríme teda, že mnohí ľudia ukryli takéto poklady, aby ich udržali vo svojom vlastníctve,“ vysvetlila Annerbäck. „Skutočnosť, že striebro je zmiešané s perlami a inými vecami, vytvára dojem, že šlo o osobné ukryté bohatstvo,“ dodala.
Poklad momentálne skúmajú experti, pričom to, či nálezca dostane finančnú odmenu, určí Národná rada pre kultúrne dedičstvo. Archeologička Sofia Andersson zdôraznila, že nálezca v tomto prípade postupoval správne.
„Podľa zákona o kultúrnom dedičstve má každý, kto nájde staroveké striebro alebo predmet, povinný ponúknuť ho štátu na vykúpenie – za finančnú náhradu,“ povedala. Vzhľadom na to, že ide o poriadne vzácny nález, sa ale dá predpokladať, že rybár neodíde naprázdno.
