Z laboratória primátov v Cambridge unikol vírus, ktorý rozpútal hrôzu nevídaných rozmerov. Po dlhých desaťročiach sa napokon odhaľuje, ako sa skončil svet premáhaný krvilačnými tvormi. Našťastie, ide len o filmovú fikciu, pretože 20. júna 2025 dorazilo do kín pokračovanie kultového hororu 28 dní potom.
Nová kapitola, nesúca názov 28 rokov potom, sleduje malú skupinu ľudí ukrývajúcich sa na ostrove. Rozhodnú sa vydať späť na pevninu, aby preskúmali smrteľný vírus meniaci ľudí na monštrá bez emócií. Skutočný svet našťastie podobnú hrozbu nepozná.
Hollywood však čerpal nápady z reálnej choroby prenášanej uhryznutím. Ide konkrétne o vírusovú chorobu, ktorú poznáme pod názvom besnota. Tento patogén si podľa odhadov každoročne vyžiada životy približne 59 000 ľudí.
Prevažná väčšina pochádza od útoku infikovaných psov. Infekcia u človeka zvyčajne prebieha v dvoch formách. Prvá, označovaná ako tichá besnota, vyvoláva svalovú slabosť, nadmerné slinenie a postupnú paralýzu. Druhá, nazývaná zúrivá, spôsobuje extrémnu agresivitu a nekontrolovateľné správanie. Práve táto verzia inšpirovala desivé správanie zombíkov, ktorí sa menia na neľútostné stroje túžiace po krvi.
Čo ak by sa však tento scenár v skutočnosti odohral? Aký vplyv by to mohlo mať na spoločnosť, akú dnes poznáme? Covid-19 spôsobil ma celom svete pandémiu, o ktorej sa budú učiť ešte naše vnúčatá na hodinách dejepisu. Infekcia meniaca ľudí na zombíkov by však mohla spôsobiť udalosti, ktoré by možno ešte významnejšie ovplyvnili chod našich bežných životov.
Besnota a jej vplyv na pop-kultúru
Besnota sa dokáže prejavovať približne až pri 80% nakazených, pričom spôsobí extrémnu hyperaktivitu, znepokojivé halucinácie, chorobný strach z vody a nepredvídateľné správanie sprevádzané nutkaním hrýzť iných. Znie to až podozrivo povedome, však? Agresivita spolu s túžbou po uhryznutí umožňuje vírusu rýchlejšie sa rozširovať.
Po vstupe do tela postupuje nervovými dráhami k slinným žľazám, kde sa rozmnožuje a čaká na ďalšieho hostiteľa. Zaujímavé však je, že besnota nepredstavuje jediný zdroj inšpirácie pre hororové príbehy o nemŕtvych. Moderný žáner čerpá aj z fascinujúcich vlastností húb. V roku 2023 sa na HBO objavila úspešná séria The Last of Us, ktorá v divákoch prebudila nový druh strachu.
Tentokrát sa nová séria zamerala na parazitické organizmy schopné ovládnuť telo hostiteľa. Tvorcovia sa inšpirovali skutočnou hubou Ophiocordyceps unilateralis. Aj keď táto huba, našťastie, nenapadá ľudí, jej účinky na hmyz pôsobia desivo. Spóry preniknú cez chitínový pancier mravca, rozšíria sa jeho telom a začnú vylučovať látky zasahujúce nervový a svalový systém.
Ovládnutý mravec sa následne vyšplhá na list, kde sa zahryzne a zostane nehybný. Huba následne využije jeho telo ako potravu, až napokon z hlavy vyrastie plodnica uvoľňujúca nové spóry. Tie sa ďalej rozšíria do okolia a napadnú obete, ktoré sa s postihnutým telom dostanú do styku. Zatiaľ však, (opäť) našťastie, ľudia zostávajú pred „hubovou zombifikáciou“ maximálne v bezpečí.
Zombie apokalypsa v priebehu 100 dní
Vedci z Univerzity v Leicesteri sa rozhodli zistiť, ako dlho by ľudstvo dokázalo vzdorovať zombie apokalypse. V roku 2017 preto vytvorili detailný počítačový model, ktorý simuloval šírenie smrtiaceho vírusu po celom svete. Výsledky ich výpočtov nevyzneli vôbec optimisticky.
Podľa simulácie by mal každý zombie približne 90 % šancu denne nájsť a nakaziť ďalšieho človeka. Aj keby na začiatku existoval len jeden infikovaný jedinec, už po dvadsiatich dňoch by sa svet ocitol v plnohodnotnej pandémii. Zároveň by sa vírus šíril tak rýchlo, že by zasiahol všetky kontinenty v priebehu niekoľkých týždňov.
Po 100 dňoch by podľa tohto modelu na planéte zostalo iba 181 preživších. Zvyšok populácie by sa zmenil na hladné nemŕtve bytosti, ktorých počet by presiahol 190 miliónov. Táto simulácia ukázala, aká krehká je civilizácia, ak by čelila nákaze bez možnosti liečby či izolácie. Vedci tým chceli upozorniť, že aj fiktívne scenáre dokážu odhaliť slabiny v našich reálnych obranných systémoch.
Besnota spôsobí apokalypsu – ako prežiť radí odborníčka na epidemiológiu
Epidemiologička a členka vedeckej rady Zombie Research Society, doktorka Tara Smith, sa rozhodla odpovedať na najčastejšie otázky o možnom vypuknutí zombie apokalypsy. Podľa nej by pôvod takého vírusu s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol zoonoticky, a teda prenosom z infikovaného zvieraťa na človeka.
Viac než tri štvrtiny nových vírusov sa do ľudskej populácie dostanú práve týmto spôsobom. Väčšina pochádza z druhov ako netopiere, hlodavce či vtáky, u ktorých sa objavuje vysoká variabilita patogénov schopných mutovať. Ak by sa nákaza začala šíriť, zrejme by najprv vznikla len ako malé ohnisko. Pandémia COVID-19 ukázala, ako rýchlo dokáže lokálny problém prerásť do globálnej katastrofy.
Podobne to opisuje aj kniha či film World War Z, kde sa vírus rozšíril z odľahlej rybárskej dediny v Číne a postupne zasiahol celý svet. Zombie infekcia by sa šírila najmä uhryznutím, čo by šírenie spomaľovalo, no zároveň by vyžadovalo priame fyzické stretnutia medzi nakazenými a zdravými. Doktorka Smith odporúča, aby ľudia počas takejto krízy konali rozvážne.
Taktiež odkazuje, aby ľudia dôverovali vede, sledovali odporúčania známych odborníkov a dodržiavali základné hygienické zásady. Zostať doma, a vytvoriť si bezpečné miesto s dostatočnou prípravou zásob jedla, vody, svetla aj funkčného rádia. Tí, ktorí budú pripravení, získajú väčšiu šancu na prežitie.
