Stále viac cestovateľov sa vzpiera typickému „checklistovému“ turizmu a namiesto povinných zastávok pri známych pamiatkach či kaviarňach z TikToku vyráža na netradičné miesta – na cintoríny. Web Euronews informuje, že tento druh turistiky je stále viac a viac populárny. Znie to morbídne, no práve cintoríny sa môžu stať novým trendom, ktorý sa šíri naprieč Európou.
Pre takzvaných tafiofilov – milovníkov cintorínov a epitafov – majú tieto miesta zvláštne čaro. Prechádzka medzi náhrobkami totiž často ponúka hlbší pohľad na kultúru, umenie a históriu krajiny než akékoľvek múzeum.
Netradičný druh výletu
Filmár a vášnivý cestovateľ Jono Namara, ktorý navštívil stovky cintorínov po celej Európe, tvrdí:„Cintoríny nie sú desivé ani morbídne – sú to otvorené múzeá, ktoré odhaľujú, ako sa spoločnosť vyrovnáva so smrťou, vierou i pamiatkou na svojich predkov.“ Jeho obľúbenými miestami sú londýnska Magnificent Seven, kde odpočívajú Karl Marx, Emmeline Pankhurst či Sir Henry Tate, ale aj parížsky Père Lachaise so slávnymi hrobmi Oscara Wildea, Jima Morrisona a Édith Piaf, či bruselský Laeken.
„Na mojom zozname je aj viedenský Zentralfriedhof, kde vedľa seba ležia skladatelia aj básnici,“ hovorí Namara pre Euronews Travel. „Každý cintorín je pre mňa ako galéria pod holým nebom – spája umenie, architektúru, ticho a zvedavosť v jednom,“ zhodnocuje.
Cintoríny ako náhrada typických miest
Odborníci upozorňujú, že nárast tohto typu turizmu súvisí aj s preťažením tradičných destinácií. V mestách ako Barcelona, Atény či Benátky už davy turistov spôsobujú problémy, a preto ľudia čoraz viac hľadajú pokojnejšie alternatívy. Cintoríny im umožňujú spoznať dušu miesta bez chaosu, davov a klišé suvenírov.
„Cintoríny sa často nachádzajú v skutočných štvrtiach, ďaleko od autobusových zájazdov,“ vysvetľuje Namara. „Keď ich hľadáte, musíte sa prejsť uličkami, ktoré bežní turisti nikdy neuvidia. A práve tam pochopíte, ako kultúra narába so smrťou – a teda aj so životom,“ vysvetľuje ďalej.
Kuriózna fascinácia
Historik Dr. Dan O’Brien z Univerzity v Bath sa k týmto nadšencom pridáva. Spočiatku navštevoval cintoríny len popri služobných cestách, no neskôr sa z toho stala vášeň. Dnes priznáva, že je na tom „takmer závislý“. Fascinuje ho symbolika lebiek a kostí – tzv. memento mori, pripomienka nevyhnutnosti smrti.
Za skrytý poklad označuje aj benátsky ostrovný cintorín San Michele, „tiché miesto v srdci rušného mesta, ideálne na prechádzku alebo rozjímanie“. A dodáva, že aj malé zvieracie cintoríny, ako ten v kúpeľnom meste Bath, dokážu prekvapiť svojou intimitou a pokojom.
Podľa odborníkov na cestovný ruch, ako je Catherine Warrilow z agentúry The Plot, ide o prirodzený vývoj – ľudia dnes nechcú len zbierať fotografie, ale hľadajú „cesty sebapoznania“. „Záujem o cintoríny rastie, pretože umožňujú prepojiť sa s históriou a s príbehmi ľudí, ktorí formovali naše mestá,“ hovorí Warrilow.
Najmä generácia Z vraj začína „rebelovať proti cestovaniu podľa zoznamu“ a vyhľadáva miesta, ktoré ich nútia zastaviť sa a premýšľať. Okrem cintorínov sem patria aj malé kaplnky, staré hrobky, ruiny či lokality spojené s legendami. Smrť a ticho sa tak paradoxne stávajú najživším spôsobom, ako znovu objaviť krásu sveta.
