Vzťahy sú kapitola, ktorú sa každý snaží čítať po svojom. No len čo sa o nich začne rozprávať s rodičmi, prichádza lavína rád, ktoré často viac mätú, ako pomáhajú. Rodičia to pritom pri vzťahoch myslia dobre – chcú, aby sme sa netrápili, aby „sme mali niekoho normálneho“ a aby to celé fungovalo. Problém je, že ich predstava o tom, čo funguje, vznikla v úplne inej dobe.
Kým my dnes riešime emocionálnu zrelosť, zdravú komunikáciu a rovnováhu medzi kariérou a vzťahom, oni vyrastali v časoch, keď sa o pocitoch nehovorilo a problémy sa samy „vyriešili“. Tak vznikli legendárne rady, ktoré si už možno tiež počul – a pri ktorých len prevraciaš očami.
„Hlavne, nech má prácu“
Pragmatická veta, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. Rodičia ňou vyjadrujú túžbu, aby ich dieťa bolo zabezpečené, no v skutočnosti ňou často znižujú hodnotu emocionálneho napojenia. Partnerstvo však nie je pracovná zmluva, v ktorej si podpisuješ stabilitu. Láska a finančná istota sa síce nevylučujú, no jedna bez druhej dlhodobo neobstojí.
„Muži sú jednoducho takí“
Klasické ospravedlnenie, ktoré sa z generácie na generáciu používa na zakrytie nevhodného správania. Týmto výrokom sa akoby legitimizovalo, že ženy musia byť tolerantnejšie a muži sa nemusia meniť. Pravda je však jednoduchá – ak sa vo vzťahu necítiš dobre, nie si príliš citlivá. Si len človek, ktorý vie, čo si zaslúži.
„Musíš si ho vychovať“
Znie to ako nevinný vtip, no v skutočnosti to odhaľuje, ako hlboko v našom myslení pretrváva predstava, že jedného z partnerov treba „napraviť“. Ľudia sa však nemenia preto, že ich k tomu niekto núti. Menia sa len vtedy, keď sami chcú. Ak máš potrebu niekoho „vychovávať“, možno si si vybral niekoho, kto sa k tebe jednoducho nehodí.
„Keď ťa bije, znamená to, že ťa má rád“
Najtemnejšia zo všetkých rád. Našťastie, dnes už väčšina spoločnosti vie, že toto nie je žiadny prejav lásky, ale násilia. No stále existujú jeho jemnejšie formy – psychické ponižovanie, manipulácia či bagatelizovanie tvojich pocitov. Ani jedno nie je normálne a nikdy by nemalo byť tolerované.
„Neukazuj jej, že ju máš príliš rád, aby ťa neprestala rešpektovať“
Tento typ rady pochádza z mentality, že vzťah je o moci, nie o partnerstve. Že ten, kto ukáže viac citu, prehráva. No práve táto hra na nedostupnosť býva dôvodom, prečo sa z krásneho začiatku stane chladná rutina. Láska, ktorá sa bojí prejaviť, je ako oheň bez iskry.
„Chlap musí byť tvrdý, nesmie dať najavo city“
Znie to hrdinsky, no často to znamená: nehovor o tom, čo ťa trápi. „Muži nemajú byť mäkkí“ je jedna z najškodlivejších rád, ktoré stále kolujú. Rodičia často synom vštepovali, že prejavovať emócie je slabosť. Že plač, neistota či potreba blízkosti sú „ženské“ veci. Výsledok? Generácia mužov, ktorí sa naučili city skrývať, no o to viac ich v sebe dusia. V skutočnosti je odvaha priznať zraniteľnosť znak sily, nie slabosti.
