Web Task and Purpose informoval o tom, že po viac ako troch desaťročiach sa záhadná choroba dočkala oficiálneho záznamu v Medzinárodnej klasifikácii chorôb. Gulf War Illness (GWI) – Choroba z vojny v Perzskom zálive je ochorenie, ktoré si z vojny s Irakom v roku (1990 – 1991) priniesli domov mnohí veteráni. Nielen tí americkí.
Príznakov GWI nie je málo. Patrí medzi ne napríklad únava, bolesti kĺbov a svalov, strata pamäte, nespavosť, podráždenie pokožky či bolesti hlavy. Napriek tomu, že na tieto symptómy sa už od ukončenia bojov sťažujú veteráni zo všetkých zúčastnených krajín, GWI stále vyvoláva otázniky. Vedci si nie sú jednoznačne istí ani samotnou príčinou ochorenia, existuje však niekoľko hypotéz.
Iracká agresia
Vojnu, ktorá sa do dejín zapísala ako vojna v Perzskom zálive či operácia Púštna búrka, spustili udalosti z leta 1990. Iracký diktátor Saddám Husajn po vyčerpávajúcej vojne s Iránom hľadal spôsob, ako naplniť štátnu kasu a zároveň si vybudovať imidž rešpekt vzbudzujúcej regionálnej mocnosti. Za najlepší spôsob, ako tieto ciele splniť, považoval anexiu malého, avšak na ropu bohatého Kuvajtu.
Po diplomatickom nátlaku a propagandistickej príprave dňa 2. augusta 1990 vtrhli iracké sily do Kuvajtu a napriek húževnatému odporu kuvajtských vojsk si výrazne menšiu krajinu rýchlo podrobili. Na konci mesiaca Husajn vyhlásil Kuvajt za 19. provinciu Iraku.
Tento krok vyvolal tvrdú reakciu v zahraničí. Inváziu do Kuvajtu odsúdila Bezpečnostná rada OSN. Arabské štáty, USA a ďalšie krajiny sa začali pripravovať na sformovanie koalície, ktorá by mohla kuvajtskú suverenitu obnoviť vojenským zásahom.
Ľahké víťazstvo
Irak čelil diplomatickému a ekonomickému nátlaku, kým v Saudskej Arábii sa hromadili koaličné vojská. Husajn sa ani po jasnom ultimáte z Kuvajtu nestiahol, a preto koalícia vojensky zasiahla. Vzdušná fáza operácie Púštna búrka započala 17. januára 1991 a pozemný útok bol iniciovaný 24. februára.
Napriek tomu, že Irak sa mohol pýšiť piatou najväčšou armádou na svete o sile jedného milióna mužov, z ktorých mnohí mali skúsenosti z vojny s Iránom, Púštna búrka mala veľmi jednoznačný výsledok. Saddámove vojská boli rozprášené v priebehu štyroch dní a Kuvajt získal späť svoju slobodu.
Koaličné sily kvalitatívne prevyšovali Iračanov vo všetkých ohľadoch. Kým Iračania stratili 3000 tankov a o život prišlo 20- až 50-tisíc ich vojakov, koalícia zaznamenala len 147 bojových strát na životoch. Z bleskového a ľahko získaného úspechu zostali prekvapení aj mnohí účastníci bojov. Tento sentiment skvelo znázorňuje film Mariňák (2005) s Jakeom Gyllenhaalom.
Vojna v Perzskom zálive býva kvôli intenzívnemu mediálnemu pokrytiu v reálnom čase nazývaná aj „prvou vojnou v priamom prenose“. Spojeným štátom americkým sa suverénnym úspechom podarilo spečatiť svoju pozíciu víťaza studenej vojny a nárokovať si pozíciu jedinej superveľmoci, ktorá dohliada na medzinárodný poriadok.
Problémy začali až potom
Zahraničné vojská zvládli nasadenie proti Iraku s minimom mŕtvych a zranených, vojna si však aj tak vypýtala vysokú daň na zdraví vojakov.
Asi 300-tisíc zo 700-tisíc amerických veteránov, ktorí sa vrátili z vojny, skôr či neskôr hlásilo niekoľko vážnych zdravotných symptómov. Identické komplikácie okrem Američanov trápili aj účastníkov z iných krajín a neobišli ani Iračanov stojacich na druhej strane konfliktu.
Vojaci sa sťažovali napríklad na kožné problémy, hnačky, únavu, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, zabúdanie a rozličné neurologické ťažkosti. Tieto symptómy až do nedávnej doby nezodpovedali žiadnej oficiálnej diagnóze. Ako uvádza Task and Purpose, trpiaci veteráni často zostávali bez adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Niekedy sa dokonca stávalo, že lekári spochybňovali výpovede pacientov a odbíjali ich s tým, „že je to len v ich hlavách“.
Tí lekári, ktorí boli odhodlaní veteránom s GWI pomôcť, nemali dostatočné zdroje, ktoré by ich usmernili. Liečba bola len symptomatická a nie vždy dostatočná. Odborníci z rôznych krajín ochorenie skúmali, avšak presvedčivejšie dôkazy o pôvode ochorenia získali len pomerne nedávno.
Dá sa predpokladať, že v každej krajine boli aktívne sily, ktoré nemali záujem o to, aby bol syndróm preskúmaný – po jeho jednoznačnej klasifikácii by si totiž veteráni mohli nárokovať odškodnenie, čo by zaťažilo štátny rozpočet a zároveň vtedajších lídrov vyfarbilo v zlom svetle.
Ekologická katastrofa
Medzi mnohými hypotézami o zdroji ochorenia nájdeme napríklad použitie munície s ochudobneným uránom, vystavenie pesticídom alebo konzumáciu tabliet, ktoré mali minimalizovať následky možného použitia chemických zbraní. Najviac pozornosti sa sústredí na dve hlavné teórie.
Ako jeden z možných pôvodcov GWI býva často skloňované vystavenie sa dymu z horiacich ropných vrtov. Celý svet šokovali apokalyptické výjavy kuvajtských vrtov v plameňoch, z ktorých sa vinuli nekonečné kúdoly čierneho dymu. Ťažobné zariadenia podpálili ustupujúce iracké vojská a spôsobili pritom ekologickú katastrofu.
Britannica tvrdí, že toxické splodiny zaznamenali až takmer tisíc kilometrov od Kuvajtu. Mračná dymu boli natoľko husté, že počas dňa bola tma ako cez noc a z viacerých miest regiónu hlásili pokles teploty o niekoľko stupňov. Popritom požiare spôsobili kyslé dažde nad Pakistanom a Čiernym morom.
Česká televízia upozornila na výskum doktorky a bývalej českej ministerky zdravotníctva Milady Emmerovej. Podľa Emmerovej môže GWI vzniknúť následkom vdychu splodín z horiacej ropy, čo so sebou prináša otravu a nedostatočné okysličenie krvi.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
