Určite si spomínaš na časy, keď bola zima ešte niečím, z čoho sa dalo mať obavy, ale aj radosť. Deti mohli stavať obrovské iglu skrýše, dospelí museli zápasiť s nánosmi snehu, nekonečnými kolíziami, zápchami na cestách a prezúvaním pneumatík. Idylka.
Nuž, posledné roky neboli v tomto smere príliš prívetivé – to sa však pravdepodobne zmení. Web TV Noviny priniesol správu o predikciách meteorológov, ktorí hovoria, že tohtoročná zima bude najstudenšia za posledných desať rokov.
Výrazne mrazivú zmenu by mali mať na svedomí tri javy. Tie sa dávajú do spoločného ťaženia proti ľudskému pohodliu a vytvárajú chlad, o akom sme už desať rokov ani nesnívali. Konkrétne ide o rozpad polárneho víru, striedanie východného a západného prúdenia v stratosfére nad rovníkom a sformovanie javu La Niňa v Pacifiku.
Zima ako za starých čias
Meteorológovia hovoria, že na prelome decembra a januára môže dôjsť k najväčším mrazom za posledných desať až pätnásť rokov. „Je zvýšená pravdepodobnosť, že by mohla byť studená zima, najmä počas decembra a januára. Nebude to krutá sibírska zima. Ale pravdepodobne bude chladnejšia ako posledné série zím, ktoré boli teplotne nadpriemerné,“ uviedol meteorológ Petr Dvořák.
Európa to schytá poriadne. O mrazivej zmene hovoria napríklad aj nemeckí meteorológovia a francúzske portály, ktoré jav popisujú ako „hibernácia Európy“. Dalo by sa teda povedať, že predpovede netradične mrazivej zimy sú zdieľané naprieč celou Európou.
„Pod vplyvom niekoľkých oceánskych a atmosférických faktorov sa dá povedať, že sa pripravuje zimná sezóna ako za starých čias,“ píše portál Severe Weather.
Ako k tomu teda dôjde?
Ako sme už spomenuli, za nastávajúcou dobou ľadovou stoja tri javy. Prvým z nich je rozpad takzvaného polárneho víru – teda masy studeného vzduchu rotujúceho nad severným pólom vo výške okolo tridsiatich kilometrov.
Ak sa tento vír zdeformuje, masy ľadového arktického vzduchu poputujú rovno k rovníku a spôsobia drastických pokles teplôt v Kanade, Rusku a u nás v Európe.
Práve Rusko sa podľa odborníkov stane obeťou tých najdrsnejších mrazov. Akoby toho ešte nemali dosť. Druhým javom sa stáva takzvaná kvázi-bienálna oscilácia, teda striedanie východného a západného prúdenia v stratosfére nad rovníkom.
„Tento rok prevláda východná zložka, ktorá pôsobí proti západnému prúdeniu polárneho víru a zvyšuje pravdepodobnosť jeho narušenia,“ vysvetľuje znova meteorológ Dvořák. Ak si myslíš, že tieto dva javy nemôžu spôsobiť tak výrazný chlad, tak si priprav poriadne teplé oblečenie, prichádza jav La Niňa.
Ten sa sformoval v Pacifiku a prakticky ide o chladnú verziu javu El Niño. Jeho vplyv na Európu je síce minimálny, no aj tak dokáže prispieť k tomu, aby sme sa tu na nejaký ten čas triasli od poriadnej zimy.
