Na prvý pohľad je to obyčajná stará žena z dediny, ktorá si dni kráti modlitbou a tichým sedením v kostolnej lavici. No za jej pokojom sa skrýva život plný bolesti, strát a nekonečného čakania. Stratila manžela, jedného syna a druhého môže objímať len cez studené sklo návštevnej miestnosti. Už takmer tri desaťročia verí v zázrak, ktorý sa stále neudial. A aj keď jej ubúdajú sily, stále má jedno jediné želanie, ktoré ju drží pri živote, píše Nový Čas.
Matka mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka prežíva jeseň svojho života v tichu a s ružencom v rukách. Jej sen sa však znovu rozpadol, keď Okresný súd v Trnave, pracovisko Piešťany, zamietol Černákovu žiadosť o podmienečné prepustenie. Súd uviedol, že neexistuje záruka, že by po prepustení „viedol riadny život“. V odôvodnení zaznelo aj to, že jeho činy – v*aždy, únosy či vydierania – nesú „absolútnu neúctu k ľudskému životu“.
Černák a stretnutia s matkou
Mikuláš Černák, odsúdený na doživotie za sériu brutálnych v*ážd, tak zostáva za mrežami aj po 28 rokoch. Pre jeho matku Žofiu to znamená jediné – ďalšie roky čakania, ktoré si nie je istá, či jej zdravie ešte dovolí prečkať.
Matka Mikuláša Černáka prišla najprv o manžela, ktorého 15 mesiacov sledovala, ako prehráva boj so zákernou chorobou. Potom tragicky prišla o druhého syna Vladimíra, ktorý zahynul ako spolujazdec pri autonehode. A nakoniec jej osud vzal aj toho posledného – nie smrťou, ale väzením. Už 28 rokov ho môže vídať len raz mesačne za múrmi ústavu, kde si odpykáva doživotný trest.
„Mikiho mama je skutočne obdivuhodná žena. To, čo jej pomáha prežiť, je podľa môjho názoru iba viera v Boha, ku ktorému sa každý deň viackrát pomodlí a prosí ho o pomoc, ako aj o odpustenie pre všetkých hriešnikov. Prežila náročné obdobie. Je to žena, ktorá na tomto svete ostala celkom sama, a sme vďační za to, že je ešte po tom všetkom medzi nami,“ prehovorila Černákova snúbenica Monika Křivová.
Jediné želanie
Podľa nej sa Žofia po každej návšteve väznice vyberie priamo do kostola. Tam ďakuje Bohu, že ešte mohla syna vidieť. „Hovorí, že ju drží len modlitba a viera, že ho ešte raz privíta doma,“ prezradila Křivová. Posledná návšteva, ktorú spolu absolvovali, bola podľa nej mimoriadne emotívna. „Bola to návšteva plná emócií. Po návšteve jej kroky viedli priamo do kostola,“ dodala.
Dnes má Žofia 84 rokov. Zdravie jej slúži čoraz menej, no jej viera ostáva nezlomná. Po takmer troch desaťročiach čakania má jedinú prosbu – aby sa dožila dňa, keď svojho syna ešte privíta doma. Či sa jej sen splní, nevie nikto. No ona sa modlí ďalej – s tichou istotou, že nádej je posledná, ktorá zomiera.
