Nie každý pirát musel skončiť pod šibenicou. Jeden muž, známy ako Kapitán Morgan, ktorý kedysi napádal španielske lode, sa neskôr stal váženým zástupcom jamajského guvernéra. Skutočným menom Henry Morgan sa postupne premenil na postavu, ktorá po stáročia rozdeľuje názory historikov aj verejnosti.
Pre jedných predstavoval bezohľadného korzára, ktorý šíril strach po Karibiku. Iní ho považovali za odvážneho hrdinu, ktorý chránil britské záujmy. Kto sa teda skrýval za menom Henry Morgan? Jeho príbeh sa začína v roku 1635 v dedinke Llanrumney v grófstve Monmouthshire vo Walese. Vyrastal v rodine Roberta Morgana, skúseného farmára. Napriek ušľachtilému pôvodu neinklinoval k pôde, ale k dobrodružstvu. Tvrdil o sebe, že vyrastal bez vzdelania a namiesto kníh uprednostňoval činy.
Ako sa však mladý Morgan dostal z waleského vidieka až do Karibiku, to ostáva predmetom sporov. Podľa životopisca Alexandra Oliviera Exquemelina, ktorý žil v rokoch 1645 až 1707, sa Morgan stal nádenníkom, následne predaným do služby na Barbados. Medzi historikmi sa však presadila aj teória, že do Karibiku pricestoval počas anglicko-španielskeho konfliktu v rokoch 1654 až 1660.
Kapitán Morgan ako obávaný pirát?
Karibské ostrovy predstavovali v tom období priestor plný napätia, pirátskych nájazdov a neustálych stretov medzi mocnosťami ako Británia, Španielsko a Francúzsko. Po tom, čo Briti obsadili Jamajku v roku 1655, Španieli sa nevzdávali a pokúšali sa získať ostrov späť. Briti preto podporovali korzárov, ktorí mali povolenie napádať nepriateľské lode. Títo piráti sa od bežných zbojníkov odlišovali.
Podľa historických záznamov konali s oficiálnym poverením známym ako „Letter of Marque“. Takéto oprávnenie im umožňovalo útočiť na španielske lode a brať ich majetok bez hrozby trestu. Korzári si navyše mohli ponechať väčšinu koristi, takže nemali dôvod deliť sa o ňu s úradmi. Aj Henry Morgan sa okolo roku 1660 pridal k tejto skupine dobrodruhov v službách Anglicka.
Jeho primárnou úlohou sa stalo ničenie španielskych kolónií a obrana britských záujmov v Karibiku. Guvernér Jamajky Thomas Modyford, skúsený politik z Barbadosu, sa stal jeho podporovateľom. Tvrdil, že obrana ostrova si vyžaduje útok ako najlepšiu formu prevencie. Morgan preto organizoval výpravy proti španielskym prístavom a delil sa o zisk s úradmi v Port Royali.
V roku 1667 získal od Modyforda oficiálny dokument, ktorý mu povoľoval napádať nepriateľov koruny. Vďaka tomu sa stal známym a obávaným vodcom schopným viesť stovky mužov. O rok neskôr sa mu podarilo zorganizovať útok na španielske mesto Portobelo, strategické centrum obchodu v Strednej Amerike. Jeho jednotky prešli nebezpečnými džungľami, prekvapili obranu a zmocnili sa veľkej koristi.
Tento úspech upevnil Morganovu povesť obávaného korzára
Morganovi sa podarilo dobyť mesto, ktoré Španieli považovali za nedobytné. Jeho odvaha, taktické myslenie a neľútostná drzosť mu priniesli nielen bohatstvo, ale aj obdiv v Anglicku. Kráľ Karol II. si uvedomil, že takých mužov môže využiť vo svojich mocenských hrách proti Španielsku. Preto dostal Morgan súhlas pokračovať vo výpravách, ktoré sľubovali ešte väčšie zisky.
Najsmelšia výprava smerovala na Panamskú šiju, úzky pás zeme spájajúci Severnú a Južnú Ameriku a oddeľujúci Atlantik od Tichého oceánu. Región mal obrovský strategický význam, keďže skracoval námornú cestu medzi oboma pobrežiami. Morgan zhromaždil v roku 1671 približne 1200 mužov a flotilu lodí. Vyplával z ostrova Tortuga, známeho útočiska pirátov, a zamieril k pevnosti San Lorenzo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
