Niektoré príbehy na povrchu pôsobia absurdne a geniálne, no pod povrchom skrývajú omnoho komplexnejšiu tému. Web Odditycentral píše, že v indickej dedine Konchi sa nedávno odohrala zvláštna udalosť, keď 74-ročný Mohan Lal, bývalý príslušník letectva, zorganizoval vlastný pohreb. Nie preto, že by chcel šokovať, ale preto, že sa chcel uistiť, koľko ľudí by oplakalo jeho smrť.
Lal poprosil svojich príbuzných, aby rozšírili správu o jeho úmrtí. Pripravil ozdobené nosidlá, procesiu a dokonca aj všetky tradičné obrady. Keď sa dav zhromaždil a začal smútiť, muž sa zrazu posadil vo vlastnej rakve. Miestni obyvatelia zostali v šoku – celé to bola len „generálka“ na skutočný pohreb.
„Chcel som vidieť, ako ma ľudia budú niesť, vedieť, koľko úcty a náklonnosti ku mne cítia,“ vysvetlil neskôr. Aby mu dedinčania odpustili tento morbídny žart, pripravil pre všetkých veľkú hostinu.
Aj keď Mohanov čin vyvolal smiech aj pohoršenie, ukazuje niečo hlbšie: potrebu cítiť, že na nás niekomu záleží – ešte kým sme nažive. A hoci väčšina ľudí by sa do takejto hry nikdy nepustila, myšlienka predstierať vlastnú smrť sa občas mihne aj v hlavách úplne obyčajných ľudí.
Premýšľame nad tým aj pri kompótoch
Táto myšlienka sa ti môže vryť do hlavy kedykoľvek a kdekoľvek. V Spojených štátoch napríklad žije muž menom Todd, 49-ročný manažér softvérovej firmy, ktorý sa pre web Vice priznal, že o tom rozmýšľal. Nechcel zmiznúť kvôli zločinu či dlhom, ale preto, že sa cítil ako súčiastka v stroji.
Mal dom, rodinu, stabilný príjem – no nič z toho mu neprinášalo radosť. V hlave si kreslil plán: predstierať, že sa utopil počas plavby v juhovýchodnej Ázii, a začať odznova v Thajsku, kde by mohol žiť v anonymite.
Jeho fantázia, akokoľvek absurdná, nie je ojedinelá. Podľa odborníkov ide o moderný únikový mýtus – sen o tom, že môžeme stlačiť reset a vymeniť svoj vyčerpaný život za nový. „V každom z nás je túžba byť niekde inde a niekým iným,“ vysvetľuje newyorský psychiater Ze’ev Levin. „Falošná smrť je len extrémnou formou tejto túžby – predstavy, že zmažeme všetko zlé a znovuzrodíme sa ako niekto lepší,“ dodáva.
Lenže moderná doba nám v tom bráni viac než kedykoľvek predtým. Sociálne siete, kamery, databázy – zmiznúť dnes znamená vzoprieť sa celému systému. Každý nákup, vyhľadávanie či GPS záznam po nás zanecháva stopu. Paradoxne práve preto sa fantázia o zmiznutí stáva silnejšou. Je to túžba po anonymite v dobe, keď je všetko verejné.
Štatistiky ukazujú nepríjemné zistenie
Prečo však o falošnej smrti častejšie uvažujú muži? Štatistiky naznačujú, že ide najmä o stredne zarábajúcich mužov v kríze stredného veku – tých, ktorí sa cítia unavení, neúspešní alebo jednoducho zbytoční. Niektorí túto fantáziu považujú za akt odvahy – iní za útek pred realitou. Štatistiky teda ukazujú, že filmy ako Gone Girl sa len nezopakujú v realite. Možno iba sčasti.
Stálo by to teda za to? Pravdepodobne nie. Väčšina takýchto pokusov končí odhalením, zadržaním alebo úplným kolapsom človeka, ktorý sa snažil žiť bez identity. Treba počítať s tým, že do hry už dávnejšie vstúpili sociálne siete plné samozvaných detektívov.
TikTok a Reddit vytvorili generáciu ľudí, ktorí majú potrebu odhaľovať cudzie tajomstvá. Predstierať smrť v digitálnej ére je ako hrať sa s ohňom – vždy ťa niekto vypátra.
Napriek tomu je znepokojujúce, že o tom uvažuje čoraz viac ľudí. Možno to nie je túžba po smrti, ale po novom začiatku bez bremien, bez rolí, bez pretvárky. V istom zmysle – po slobode, ktorú nám v dnešnom živote zobrali účty, algoritmy a spoločenské očakávania.
Je to bežnejšie, než sa domnievame
„Keď predstieraš smrť, musíš to spraviť úplne. Nemôžeš si so sebou vziať nič – ani partnera, ani priateľov, ani domáce zviera,“ vysvetľuje spisovateľka Elizabeth Greenwood pre web CBS News. Tento fenomén má dokonca názov – pseudocída – a je rozšírenejší, než by sa mohlo zdať.
„Napísala som do Googlu ‘ako predstierať vlastnú smrť’ – a zrazu sa mi otvoril úplne nový svet,“ hovorí Greenwood, ktorá svoj zážitok opísala v knihe Playing Dead. Postupne spoznala ľudí, ktorí to naozaj skúsili. Medzi nimi napríklad finančníka Steva Israela, ktorý sa pokúsil utiecť pred väzením za podvody, či dvojicu z Long Islandu – Raymonda a Jonathana Rothovcov, ktorí chceli získať poistku. Obe „úmrtia“ však skončili fiaskom. Steve aj starší Roth sú dodnes vo väzení.
Elizabeth Greenwood sa dostala až tak ďaleko, že držala v rukách falošný úmrtný list – a priznala, že ju pri tom prešiel mráz. „V tom momente som pochopila, že to nie je môj únik,“ hovorí. Psychologička Barbara Greenberg varuje, že život s falošnou identitou vedie len k úzkosti a pocitu viny. „Je to prejav ľudskej necitlivosti – zradíte všetkých, ktorí vo vás verili,“ hovorí.
