Byť dobrým rodičom nie je o dokonalosti, ale o maličkostiach, ktoré dieťa cíti každý deň. O trpezlivosti, pochopení a láske, ktorá sa nevyjadruje len slovami. Možno si aj ty niekedy premýšľal, čo vlastne robí z rodičov dobrých rodičov. Vôbec to nestojí na darčekoch, dovolenkách či prísnych pravidlách. Zaváži najmä to, ako sa s tebou rozprávali, keď si mal zlý deň, ako ťa povzbudzovali, keď si si neveril, alebo ako ti dali priestor robiť chyby a učiť sa z nich.
V tomto článku sa ľudia z Redditu podelili o konkrétne momenty, ktoré im navždy zostali v pamäti. Drobnosti, vďaka ktorým si uvedomili, že ich rodičia to naozaj robili dobre. Možno ti niektoré z týchto príbehov pripomenú aj tvoju vlastnú rodinu.
1. Mama mi každý deň balila desiatu a vždy do nej zasunula povzbudzujúci odkaz. Robila to až do konca strednej. Spolužiaci ma nútili čítať ich nahlas pred celou triedou, lebo aj oni ich chceli počuť. A mimochodom, aj teraz, keď ma občas príde pozrieť do práce, mi donesie niečo pod zub aj s milým odkazom.
2. Moja mama pustí všetko z rúk a keď ju potrebujeme, tak príde. Mohla by som jej zavolať dnes o tretej ráno a ona by sadla do auta a prišla. Keď ma môj manžel opustil, akurát bola na výlete a ja som strážila jej psov. Nič som jej nepovedala, lebo som jej nechcela pokaziť dovolenku, ale ona aj tak na mojom hlase počula, že niečo nie je v poriadku.
Ráno som ju našla spať na sedačke. Odišla z výletu skôr, aby tu mohla byť pre mňa, a vo vlastnom dome si ustlala na gauči, aby ma nezobudila. Sestra zase ťahá nočné a v poslednej dobe máva často závrate. Mama ju neraz išla do práce skontrolovať, prípadne odviezť do nemocnice, ak to bolo nutné. Jej láska nepozná žiaden čas a žiadne prekážky.
3. Naši sa vždy zaujímali o to, čo zaujímalo nás. Keď som sa potreboval naučiť na písomku, pripravili mi kartičky. Keď brat začal hrať softbal, otec sa prihlásil na dobrovoľnú pozíciu asistenta trénera. Sestra začala navštevovať skautský krúžok, mama sa stala vedúcou skautov. Nikdy sme nemali pocit, že naše koníčky sú im len naobtiaž.
4. Mama sa mi vždy ospravedlnila, keď spravila chybu. Spomínam si, ako som večer ležala v posteli po hádke a doslova penila. Zakaždým mi prišla zaklopať na dvere a chcela si to vydebatovať. Občas sme našli spoločnú reč, inokedy nie, ale nikdy neodišla bez toho, aby mi pripomenula, ako veľmi ma ľúbi.
5. Otec nám počas roka kupoval rôzne drobné darčeky. Raz som strašne dlho chcela jednu konkrétnu bábiku Polly Pocket. Keď som sa na Halloween zobudila, našla som si ju vedľa vankúša.
6. Raz sme mali v škole písať esej na tému „miesto, kde sa cítim najbezpečnejšie“. Niektorí opísali fiktívne miesto, iní skutočné miesto, ale všetci principiálne písali o jednom konkrétnom mieste. Ja som písal o tom, že sa cítim bezpečne kdekoľvek, kde sú so mnou aj moji rodičia. A dodnes si za tým stojím. Aj keď už som dospelý, v ich prítomnosti sa vždy cítim najkomfortnejšie.
7. Obaja moji rodičia sú dobrí a láskaví a ukázali mi, že tieto dve vlastnosti by jednoducho mali tvoriť gro každého človeka. Nikdy sa nehádali. Aj keď prišiel problém, otvorene sa o ňom rozprávali. A nie v spálni za zavretými dverami, ale pred nami, deťmi, aby sme videli, ako sa riešia konflikty s chladnou hlavou.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
