Darovanie patrí k najkrajším ľudským gestám. Vyjadruje lásku, vďačnosť či priateľstvo – a správne zvolený dar dokáže povedať viac než tisíc slov. Niektoré predmety však nesú v sebe viac, než sa na prvý pohľad zdá. Práve preto by si mal byť opatrný, ak uvažuješ o darovaní niečoho, čo môže mať skrytý význam.
Na prvý pohľad ide o vkusný, praktický a hodnotný predmet. Zdobí interiér, je to módny doplnok a často symbolizujú presnosť či úspech. Lenže v rôznych kultúrach sa s týmto predmetom spája povera, ktorá vyvoláva zimomriavky. A hoci väčšina ľudí už dávno neverí na povery, niektoré tradície prežívajú dodnes. Téme sa venoval portál Koktejl.
Starodávna symbolika, ktorá nevybledla
V minulosti sa verilo, že hodiny neodmeriavajú len čas, ale odpočítavajú aj spoločné chvíle. Keď si niekomu daroval hodiny, symbolicky si mu „meral“ dĺžku vášho vzťahu – či už priateľského, partnerského alebo rodinného. Staré povery dokonca tvrdili, že keď sa hodiny zastavia, je to znamenie prichádzajúceho nešťastia, rozchodu či smrti.
Ľudia vnímali tikanie hodiniek ako pripomienku plynúceho života a blížiaceho sa konca, a preto sa darovaniu tohto predmetu radšej vyhýbali. Aj dnes sa nájde mnoho starších ľudí, ktorí by podobný dar odmietli – pre istotu.
Kultúrne rozdiely a desivé prepojenia
Zaujímavé je, že negatívna symbolika hodiniek nie je len európskou záležitosťou. V Číne sa darovanie hodín považuje za jedno z najväčších faux pas. Dôvod je jednoduchý. Fráza „darovať hodiny“ v čínštine znie veľmi podobne ako „ísť na pohreb“. Pre mnohých Číňanov je teda takýto dar jasným znakom smrti.
Podobné presvedčenie vládlo aj vo viktoriánskom Anglicku. Tam sa hovorilo, že hodiny „odtikávajú“ koniec vzťahu, prinášajú hádky a chlad do domácnosti. Zatiaľ čo kvety, šperky či knihy posilňovali puto, hodiny ho vraj pomaly ničili.
Ako zlomiť „kliatbu“ hodiniek
Ak napriek všetkému chceš darovať hodiny, existuje spôsob, ako obísť túto symboliku. Stačí, keď k daru priložíš mincu – čo i len centovku. Obdarovaný ti ju vráti ako symbolickú platbu, a tým sa dar zmení z „darovania“ na „kúpu“. Podľa tradície tak hodiny prestanú byť nositeľom smoly a stávajú sa bežným predmetom bez negatívneho významu.
Je to malý detail, no mnohí veria, že práve v týchto drobnostiach sa skrýva sila tradície. A keď sme už pri tých tradíciách – opäť prichádza obdobie roka, keď sa Slovensko rozdelí na dva tábory. Jedni sa tešia na kostýmy, zábavu a tematické párty, zatiaľ čo druhí nechápu, prečo by sa niekto mal prezliekať za príšeru a oslavovať „americký“ sviatok. Diskusia o Halloweene sa tak vracia ako každú jeseň – s rovnakou vášňou a tými istými argumentmi.
Odporkyne a odporcovia tvrdia, že ide o cudzí zvyk, ktorý nemá so Slovenskom nič spoločné. No čo ak je to celé inak? Čo ak práve masky, hodovanie a oslava jesenného prechodu medzi svetmi patria k našim vlastným, dávno zabudnutým slovanským tradíciám?
