V záplave reality šou a súťaží pochybnej kvality, ktoré často divák už ani nedokáže od seba navzájom odlíšiť, je na mieste zaspomínať si na skutočnú televíznu klasiku. Japonský Takešiho hrad sa vďaka svojej detskej hravosti a vizuálnej stránke pripomínajúcej počítačovú hru stal celosvetovým fenoménom.
Napriek tomu, že Takešiho hrad sledovali tisíce slovenských divákov, len málokto pozná históriu a zákulisie tohto jedinečného programu. Mnohé fakty sú skutočne prekvapujúce.
Televízny fenomén
Prvá informácia, ktorá môže ľudí prekvapiť, je to, že Takešiho hrad bol natáčaný v rokoch 1986 – 1990. Áno, kým sa táto relácia dostala na Slovensko, prešli viac než dve desaťročia. Autorom Takešiho hradu je uznávaný japonský herec, režisér a zabávač Takeši Kitano, ktorý v súťaži stvárňuje hlavného „bosa“, ktorého musia súťažiaci poraziť.
V každom kole sa 86 až 142 súťažiacich vrhá pod vedením generála Taniho (známy tiež ako generál Lee) na prekážky, ktoré preveria ich fyzickú silu, rýchle reakcie a obratnosť. Tí, čo prekonajú všetky nástrahy, sa v závere epizódy postavia priamo Takešimu – v súboji v autíčkach.
Finálny súboj proti Takešimu a jeho prisluhovačom sa pôvodne viedol vodnými pištoľami, neskôr sa používala technológia laser tag. Súperi sa navzájom vyradili z boja tým, že zasiahli terč na protivníkovom vozidle. Podarilo sa niekomu niekedy Takešiho poraziť?
Za viac ako 130 epizód to dokázalo len sedem účastníkov – tí si ako výhru odniesli jeden milión jenov. Nepredstavovalo to až takú astronomickú sumu, ako by sa mohlo zdať. V roku 1989 to bolo zhruba 7 200 amerických dolárov. Pokiaľ súboj s Takešim ustáli viacerí súťažiaci, peniaze si rozdelili rovným dielom.
Medzinárodné verzie
V zahraničí sa Takešiho hrad väčšinou vysielal vo výrazne upravenej verzii. Pôvodné japonské epizódy zostrihali tak, aby lepšie vyhovovali vkusu miestneho diváka – boli napríklad vypustené či nahradené scény, ktoré by boli na Západe nezrozumiteľné kvôli kultúrnym rozdielom.
Je známe, že zahraniční komentátori, ktorými často boli miestni komici, hovorili niečo úplne iné ako zaznelo v origináli, čo celej šou dodávalo ešte viac chaotického šarmu.
Vzniklo teda niekoľko zahraničných strihov. V Európe boli zrejme najvýznamnejšie nemecká a anglická verzia. Druhá menovaná verzia sa následne so slovenským dabingom vysielala aj na Slovensku.
Takešiho hrad sa vysielal v rokoch 2011 a 2012 na Joj a Joj Plus, neskôr sme sa dočkali viacerých repríz. Slovenskí diváci túto šou mohli zachytiť aj vo vysielaní českej Prima Cool, kde sa objavila tiež v roku 2011. Tí, ktorí chytali nemeckú RTL alebo DSF, mali možnosť pozerať Takešiho hrad už v 90. rokoch. Ak niekto náhodou sledoval českú TV3 (neskôr TV Galaxie), tak na túto šou mohol v jej vysielaní natrafiť od roku 2001.
Náročné disciplíny
Účastníci Takešiho hradu čelili niekoľkým desiatkam rozličných disciplín. Medzi najznámejšie z nich patrí beh hore kopcom spojený s vyhýbaním sa veľkým kotúľajúcim sa skalám.
Nezabudnuteľnou hrou je prekonávanie vodnej plochy skákaním z kameňa na kameň – niektoré kamene sú však zradné, a keď na ne človek stúpi, tak sa potopia. Nesmierne náročne pôsobí úloha, počas ktorej súťažiaci musia prebehnúť nad vodou po veľkých valcoch, ktoré sa pri nesprávnom pohybe roztočia a zhodia účastníka dole.
Veľmi známym je aj šesťuholníkový labyrint. V tejto výzve musia súťažiaci prejsť bludiskom, ktoré je tvorené šesťuholníkovými komorami. Na každej stene každej komory sú dvere, ktorými sa dá prejsť do ďalšej komory (okrem tých na vonkajších stenách labyrintu). Súťažiaci majú za cieľ vyjsť správnym východom von. Pokiaľ zvolia nesprávne dvere, padnú do vody. Neúspechom je aj to, keď ich chytia Takešiho poskokovia.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
