Generácia Z sa síce narodila do éry nepretržitého pripojenia, no paradoxne sa čoraz menej cíti pohodlne pri osobnej komunikácii. Web Indy100 informoval, že nový prieskum siete talentov Nova odhalil zarážajúci fakt. Takmer polovica mladých Britov vo veku 16 až 28 rokov používa umelú inteligenciu – najčastejšie ChatGPT – na prípravu rozhovorov s kolegami či nadriadenými.
Samozrejme, Briti nie sú Slováci, no istým spôsobom sa od nich nepriamo inšpirujeme. Podľa spomenutých výsledkov až 45 percent respondentov priznalo, že si necháva od AI poradiť, ako začať rozhovor. To znamená – čo povedať na pracovnom stretnutí alebo ako reagovať na nepríjemné otázky. Až dve pätiny mladých zamestnancov tvrdia, že s pomocou umelej inteligencie sa cítia istejšie pri komunikácii s ostatnými v práci.
„Vidíme generáciu, ktorá je online prepojená viac než ktorákoľvek pred ňou, ale zároveň menej sebavedomá pri osobných rozhovoroch,“ vysvetlil spoluzakladateľ spoločnosti Nova Andrea Marino. „Technológie nám síce umožnili byť v neustálom kontakte, no zároveň nám vzali schopnosť skutočne sa spojiť,“ zhodnotil Marino.
Umelá inteligencia má s Gen Z podivný vzťah
Dalo by sa povedať, že umelá inteligencia je pre Gen Z akýmsi toxickým mentorom. AI pre mladých Britov už dávno nie je len pracovným nástrojom. Mnohí s ňou počas dňa vedú neformálne rozhovory – podľa prieskumu až 42 percent diskutuje o témach nesúvisiacich s prácou, 38 percent využíva chatbota na zábavu či oddych a tretina sa mu zveruje s pracovným stresom či frustráciami.
Až 15 percent priznalo, že s ním konverzujú len preto, aby vyzerali zaneprázdnene. Výskum dokonca ukázal, že 45 percent mladých ľudí verí, že chatbot ich pozná lepšie než ich šéf, a štvrtina tvrdí, že ich „chápe“ viac než kolegovia. Pre niektorých sa tak umelá inteligencia stala akýmsi tichým spolupracovníkom – vždy pripraveným vypočuť, poradiť či dokonca rozveseliť.
Pandémia, rozmach práce z domu a rýchly rozvoj AI úplne zmenili spôsob, akým mladí profesionáli komunikujú. Štyridsať percent z nich sa priznáva, že umelú inteligenciu používa ako „záchrannú sieť“, keď im počas rozhovoru dôjdu slová. Viac ako tretina si dokonca necháva od AI pripraviť vtipné „ice-breaker“ poznámky pred stretnutím, aby pôsobili uvoľnenejšie.
Nič nie je stratené
Ako píše web Daily Mail, každý tretí mladý pracovník si tiež pred reálnym rozhovorom nacvičí celú konverzáciu s chatbotom. Chce si tak overiť, ktoré frázy znejú prirodzene a ktoré môžu vyznieť nepríjemne. Nie je preto prekvapením, že až 60 percent z nich sa vyhýba osobným networkingovým udalostiam a 29 percent priznáva, že pri bežných spoločenských rozhovoroch pociťuje úzkosť.
Hoci väčšina mladých chápe dôležitosť osobných kontaktov, viac než štvrtina tvrdí, že by sa bez pomoci AI cítila „stratená“. Rečníčka a autorka bestsellerov Susie Ashfield im preto odkazuje, aby sa nebáli hovoriť: „Sebavedomie v komunikácii nie je vrodený dar, ale zručnosť, ktorá sa buduje praxou. Čím viac času trávite za obrazovkou, tým ťažšie je hovoriť s istotou tvárou v tvár,“ dodáva.
Podľa Ashfieldovej má Generácia Z ešte šancu zmeniť smer a celú situáciu zachrániť – ak sa naučí znovu naplno „otvoriť ústa“ bez AI pomoci. „Zdvihnite telefón, povedzte áno na stretnutie a začnite rozhovor,“ vyzýva.
