Slováci sa dožívajú menej rokov. Vedci konečne odhalili dôvod, ktorý nikto nečakal

Tím vedcov analyzoval dáta zo 123 krajín od roku 2006 do roku 2021.


Dámy a páni, máme to potvrdené. Ak sa ti náhodou zdá, že sa na Slovensku ľudia dožívajú stále menej a menej rokov, nie je to náhoda. Nová zahraničná štúdia totižto preukázala, že vyššia miera šťastia znižuje riziko srdcových chorôb, rakoviny a aj cukrovky. Podľa webu Tvnoviny vedci poukázali na to, že spokojnosť s vlastným životom je jedným z najdôležitejších kľúčov k dlhšiemu životu.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Zdravý životný štýl je, samozrejme, stále esenciálnou zložkou dlhovekosti, no najnovšia vedecká štúdia hovorí, že nemalú úlohu hrá aj šťastie. Mnohí ľudia sa dnes len škrabú na hlave a v podstate ani nevedia popísať to, čo by ich urobilo šťastnými. Nuž, vedci z univerzity v rumunskom meste Alba Iulia sa pozreli na to, ako je spokojnosť previazaná s celkovým zdravím obyvateľov.

Ich unikátne odhalenia sa publikovali v časopise Frontiers in Medicine. Práve tam potvrdili, že vyššia miera šťastia jasne znamená nižšie riziko úmrtia na chronické ochorenia – ako napríklad už vyššie spomenuté srdcové choroby, rakovina či cukrovka.

Šťastie a pozitivita predsa len dokážu urobiť rozdiel

Hlavná autorka štúdie, profesorka Luli Lugy, hovorí, že pozitívny vplyv šťastia na zdravie sa začína prejavovať až po dosiahnutí určitej hranice spokojnosti so životom. Vedci ju vyjadrili hodnotou 2,7 na tzv. „Life Ladder“ – stupnici, na ktorej ľudia hodnotia svoj život od 0 (najhorší možný) po 10 (najlepší).

Ako to funguje? Ak priemerná úroveň šťastia v krajine presiahne túto hranicu, riziko úmrtia na chronické ochorenia sa začne znižovať. Tento efekt sa podľa vedcov prejavuje najmä pri dlhodobých neinfekčných chorobách, akými sú napríklad srdcovocievne ochorenia, cukrovka či niektoré typy rakoviny.

Mohlo by ťa zaujímať:

Koľko musíš zarábať, aby si bol šťastný? Takto to vidia vedci

Výpočty odborníkov ukazujú, že každé zvýšenie „šťastného skóre“ o jedno percento znižuje úmrtnosť na neinfekčné choroby u ľudí vo veku 30 až 70 rokov približne o 0,43 %. Ako uvádza portál Knowridge, výsledky naznačujú, že emocionálna pohoda môže byť významným faktorom ovplyvňujúcim dĺžku a kvalitu života.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

V zdravších krajinách žijú šťastnejší ľudia alebo naopak?

Špecializovaný tím analyzoval dáta zo 123 krajín od roku 2006 do 2021. Z dát im vzišlo niekoľko zaujímavých faktov. Napríklad to, že štáty s vyšším stupňom spokojnosti obyvateľstva investujú výrazne viac do zdravotníctva.

Majú taktiež lepšie sociálne programy a stabilnejšie ekonomické prostredie. Priemerné svetové „šťastné skóre“ dosiahlo hodnotu 5,45. V najmenej šťastných krajinách sa pohybovalo okolo 2,18, zatiaľ čo v tých najšťastnejších sa blížilo až k hodnote 8.

Tím v správe dodal, že šťastie samé osebe nespôsobuje zdravotné problémy, no jeho zvyšovanie môže byť účinným nástrojom verejného zdravotníctva. Z tejto informačnej rovnice teda vychádza to, že krajiny, ktoré sa snažia zlepšovať životné podmienky (a podmienky na šťastie a spokojnosť) svojich obyvateľov, ako napríklad sa zaoberajú znížením znečistenia, podporou zdravého životného štýlu či väčšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti – priamočiaro prispievajú k zdravšiemu životu obyvateľov. Aké nečakané, že?

šťastie
Shutterstock


REKLAMA
Šimon Patkoš
Svoju písaciu púť som začal už na strednej škole, no do sveta textu som sa naplno ponoril počas štúdia filmovej scenáristiky a dramaturgie na vysokej škole. Najviac sa vo svojich článkoch venujem filmovým témam, no nepohrdnem ani originálnymi historicko-kuriózno-krimi príbehmi.Okrem písania sa venujem ilustrácii a literárnej tvorbe. A aby sme si lepšie rozumeli — najlepšia vec na svete sú dve hodiny strávené v poloprázdnom kine pri dobrom filme.
Najčítanejšie
Podobné