V dobe, keď sa výkon stal meradlom hodnoty, mnohí z nás zabudli, ako vyzerá skutočný oddych. Psychológovia okrem syndrómu vyhorenia pomenovali aj ako „syndróm produktivity“ – stav, keď máme výčitky, ak len sedíme a nič nerobíme. A pritom práve v tichu a nečinnosti sa náš mozog najlepšie regeneruje.
Ak si sa niekedy pristihol, že si počas voľného dňa v strese, lebo „by si predsa mal niečo robiť“, nie si sám. Moderný človek si už zvykol, že hodnota sa meria výkonom — koľko si toho stihol, čo si dosiahol, ako veľmi si sa posunul. A ak na chvíľu zastaneš, zrazu sa ozve tichý hlas: „Strácaš čas. Nerobíš dosť.“ Psychológovia tomu hovoria syndróm produktivity – a hoci znie ako kompliment, je to forma úzkosti.
Keď sa oddych stane luxusom
Ešte pred pár desaťročiami bol voľný čas prirodzenou súčasťou dňa. Dnes ho považujeme za luxus, ktorý si musíme zaslúžiť. Ak nepracujeme, máme výčitky. Ak oddychujeme, cítime sa lenivo.
Na sociálnych sieťach sledujeme ľudí, ktorí stíhajú všetko – šport, prácu, vzťahy, sebarozvoj – a náš mozog si z toho vytvára falošný štandard života. „Ak to dokážu oni, prečo nie ja?“ Lenže to, čo nevidíš, sú dni, keď ani oni nevládzu.
Podľa výskumu American Psychological Association má až 61 % mladých dospelých pocity viny, keď nič nerobia. Ľudia sú takí prepojení so svojimi úlohami, že bez produktivity strácajú identitu.
Prečo mozog potrebuje „ničnerobenie“
Mozog nie je stroj. Aj keď sa snažíš, aby fungoval na 100 %, potrebuje priestor na regeneráciu. Vedci z University of Southern California zistili, že keď „nič“ nerobíš, aktivuje sa tzv. Default Mode Network – systém mozgových oblastí, ktoré sa zapínajú počas nečinnosti.
Práve vtedy:
- spracúvaš emócie,
- prepájaš nové myšlienky,
- tvoríš nápady,
- liečiš stres a únavu.
Inými slovami, tvoj mozog pracuje, aj keď ty nie – len inak. Bez týchto fáz by si nedokázal byť kreatívny, sústredený ani psychicky stabilný.
Kult neustálej činnosti – syndróm produktivity
Syndróm produktivity sa neobjavil náhodou. Je to dôsledok kultúry, ktorá spája hodnotu človeka s výkonom. Frázy ako „Time is money“ alebo „Make every minute count“ sa stali mantrou generácie, ktorá má pocit, že každá minúta ticha je premrhaná.
Náš pracovný aj osobný život sa prepojil. Z práce sa stáva identita. Z e-mailov úzkosť. Z kalendára zrkadlo vlastnej hodnoty. Výsledok? Neustále napätie, nespavosť, vyhorenie a pocit, že nikdy nerobíš dosť.
Ako zvrátiť syndróm produktivity
1. Zmeň definíciu produktivity
Produktivita neznamená len robiť viac. Znamená robiť menej, ale vedome. Ak ťa deň „ničnerobenia“ vráti do rovnováhy, je produktívny – len v inom zmysle.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
