Máš niekedy pocit, že dni sa míňajú ako v rýchlom filme a Vianoce prichádzajú čoraz skôr? Zatiaľ čo detstvo sa zdalo nekonečné, dospelosť akoby niekto prepol na rýchly režim. Nie je to len tvoj subjektívny dojem – veda má na to reálne vysvetlenie. A to, čo vedci nedávno objavili, ti možno zmení pohľad na plynutie času aj na to, ako ho prežívaš.
Nový výskum z Británie a Holandska sa pokúsil rozlúštiť, prečo sa nám s pribúdajúcim vekom zdá, že čas beží čoraz rýchlejšie. Odpoveď neukrýva kalendár ani rutinný život, ale samotný mozog. A spôsob, akým reaguje na svet okolo nás, sa počas rokov mení viac, než si myslíš. Téme sa venoval portál Azet.
Keď mozog spomalí, život sa zrýchli
Vedci oslovili viac než päťsto dobrovoľníkov vo veku od 18 do 88 rokov, aby sledovali, ako sa ich mozog správa počas sledovania osemminútovej ukážky zo slávnej série Alfred Hitchcock Presents. Počas tohto experimentu im zaznamenávali mozgovú aktivitu pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.
Zistili niečo pozoruhodné – reakcie starších ľudí na dejové zmeny boli pomalšie a jednotlivé fázy mozgovej činnosti trvali dlhšie. Inak povedané, ich mozog zaznamenal menej momentov, menej „udalostí“ v tom istom časovom úseku. Výskumníci tento jav nazývajú neuronálna dediferenciácia – ide o to, že s pribúdajúcim vekom sa mozgové oblasti stávajú menej špecializované, a teda reagujú na širšie spektrum podnetov.
To spôsobuje, že mozog už nerozlišuje udalosti tak presne ako kedysi, a preto sa nám zdá, že všetko splýva a čas sa akosi skracuje.

Prečo sa deťom zdá deň dlhší ako nám
Z vedeckého pohľadu ide aj o matematický paradox, ktorý voláme proporcionálny model času. Predstav si, že pre 5-ročné dieťa predstavuje jeden rok až pätinu života. Ale pre päťdesiatnika sú to len dve percentá. Čím viac rokov máš, tým menšiu „váhu“ má každý ďalší rok v porovnaní s celkom tvojho života. Mozog to podvedome vníma ako zrýchľovanie. To je dôvod, prečo sa detstvo javí nekonečné a dospelosť prebehne lusknutím prsta.
Dá sa to zvrátiť? Áno – ale nie kalendárom
Vedci však prinášajú aj optimistickú správu. Čas sa dá subjektívne „spomaliť“, ak svoj mozog pravidelne vystavuješ novým zážitkom. Keď sa učíš nové veci, cestuješ, skúšaš iné chute, vône alebo prostredia, mozog si vytvára viac pamäťových záznamov. A čím viac spomienok vzniká, tým plnšie a dlhšie sa ti dané obdobie zdá.
Pomáhajú aj spoločenské aktivity, nové priateľstvá či dobrovoľnícke činnosti – jednoducho všetko, čo preruší rutinu. Takýto život má viac „udalostí“, ktoré sa zapisujú do pamäte, a tým pádom sa ti nezdá, že dni len preletia.
Hoci zastaviť biologické hodiny sa nedá, pochopenie tohto fenoménu nám dáva do rúk moc. Ak budeš vedome vyhľadávať nové skúsenosti a nebudeš žiť len v opakujúcej sa slučke, tvoj čas sa prestane rútiť ako rozbehnutý vlak. Namiesto toho sa môže zmeniť na pokojnejší, plnší tok – presne taký, aký by si si želal.
 




















