Zuby sa znova stávajú epicentrom vesmíru. Starostlivosť o naše biele tesáky by sa nemala nikdy zanedbávať. Najnovší vedecký výskum naznačuje, že zápal ďasien nemusí spôsobovať iba bolesť či krvácanie. Podľa odborníkov môže priamo súvisieť aj s vyšším rizikom poškodenia mozgového tkaniva.
Ak teda uvidíš niekoho, kto je troška zaostalý, možno je to zubami. Starostlivosť o ústnu dutinu môže zohrávať dôležitú úlohu vo fungovaní našej pamäte a zdraví nervového systému, informuje web Tvnoviny.
Štúdia amerických vedcov publikovaná vo vedeckom časopise Neurology Open Access sa zamerala na vyše tisíc seniorov s priemerným vekom 77 rokov. Výskumníci zistili, že ľudia trpiaci chronickým zápalom ďasien vykazovali v mozgu väčší počet drobných poškodení známych ako biele hyperintenzity. Sú to signály, ktoré lekári spájajú so starnutím mozgu a zhoršenou kognitívnou výkonnosťou.
Poškodené ďasná môžu za viac, než sme si mysleli
Tieto zmeny sa najčastejšie objavujú v bielej hmote mozgu, ktorá funguje ako doručovacia sieť informácií medzi jednotlivými nervovými centrami. Poškodenia v tejto oblasti môžu viesť k oslabenej pamäti, spomaleniu myslenia, problémom s rovnováhou či vyššiemu riziku neurologických ochorení.
Hlavný autor štúdie, neurológ Souvik Sen z University of South Carolina, upozorňuje, že nejde o prvý dôkaz prepojenia medzi ústnym a celkovým zdravím. Aj keď štúdia neposkytuje priamy dôkaz o príčinnej súvislosti, výsledky silne naznačujú, že chronický zápal v ústach môže negatívne ovplyvňovať drobné mozgové cievy aj nervové bunky.
Zápal ďasien a paradentóza vznikajú najčastejšie v dôsledku nahromadenia baktérií na zuboch. Ak sa hygienou neodstránia, telo reaguje zápalom. Ten sa pri dlhodobom trvaní môže dostať do krvného obehu a poškodzovať cievy v mozgu. Podľa portálu Knowridge mali účastníci štúdie s neliečeným zápalom ďasien až o 56 % vyššiu pravdepodobnosť výrazného poškodenia bielej hmoty.
Nejde však o kompletný rozklad mozgu
Zaujímavé je, že výskumníci neodhalili súvislosť medzi zápalom ďasien a inými typmi mozgových poškodení, ako sú malé krvácania či drobné mŕtvice. To naznačuje, že infekcie v ústach môžu mať špecifický efekt práve na bielu hmotu, nie na mozog ako celok.
Odborníci sa zhodujú, že jednoduchá prevencia sa stáva esenciálnou. K najdôležitejším krokom patrí pravidelné čistenie zubov aspoň dvakrát denne, používanie dentálnej nite či medzizubných kefiek a profesionálna prehliadka u zubára aspoň raz ročne. Tieto návyky môžu výrazne znížiť riziko dlhodobého zápalu v ústach a nepriamo aj ochorení mozgu.
„Ak sa výsledky potvrdia aj v ďalších výskumoch, správna starostlivosť o ďasná môže byť jedným z najjednoduchších spôsobov, ako spomaliť starnutie mozgu,“ zdôrazňuje Sen. Štúdia však bola krížová – zachytila stav iba v jednom časovom bode. Budúce výskumy by mali ukázať, či zlepšenie ústnej hygieny dokáže mozgové poškodenia aj reálne znížiť.
Zatiaľ však platí jednoduchý záver: čo prospieva ďasnám, prospieva aj mozgu. Dôsledná dentálna hygiena tak môže byť nielen obranou pred kazmi či zápachom z úst. Môže byť aj investíciou do lepšej pamäti a zdravia nervovej sústavy v staršom veku.
