Experimentálne filmy slúžia na preverenie hraníc filmového jazyka – skúmajú, čo všetko môže byť obrazom, zvukom a rozprávaním. Namiesto tradičného deja a postáv sa často zameriavajú na formu, rytmus, vnímanie a emóciu, ktoré vznikajú z netradičných kombinácií.
Umožňujú tvorcom vyjadriť sa spôsobmi, ktoré by v konvenčnom filme nepôsobili, a tak otvárajú priestor pre inovatívne nápady či nové prístupy k rozprávaniu. Dnes sa pozrieme na niekoľko z nich a predstavíme si gigantické projekty, ale aj minimalistické skúšky trpezlivosti a vkusu.
Tetsuo: The Iron Man
Začneme zľahka – zostaneme aspoň sčasti pri zemi. Tetsuo: The Iron Man je japonský cyberpunkový experimentálny horor režiséra Šinjiho Cukamota, ktorý sa stal kultovou senzáciou vďaka svojmu radikálnemu vizuálnemu štýlu. Film sleduje obyčajného muža, ktorý sa po strete s tajomnou postavou začne premieňať na kovového tvora – jeho telo prerastá kovom, rúrami a priemyselnými prvkami.
Dej je zámerne fragmentovaný a skôr než o tradičné rozprávanie ide o znepokojivú audiovizuálnu skúsenosť. Stále tu však vieme nájsť nejaké omrvinky príbehu. Filmu však dominuje čiernobiela kamera, expresívny strih a agresívny industriálny soundtrack od Chu Ishikawy. Všetko toto vytvára hypnotický, chaotický svet plný železa, hluku a telesnej hrôzy.
Film sa často označuje za extrémne dielo body hororu a post-industriálneho umenia, ktoré skúma prepojenie človeka s technológiou a rozpad identity v modernom svete. Tetsuo sa stal jedným z najvplyvnejších experimentálnych filmov Japonska a otvoril cestu cyberpunku v tamojšej kinematografii.
Spánok
Tu však nahliadneme do odvrátenej stránky experimentálnych filmov. Andyho Warhola určite poznáš. Ide o jedného z najvplyvnejších vizuálnych umelcov všetkých čias – ktorý mimochodom točil aj filmy. Dosť divné filmy. Spánok z roku 1964 je radikálne experimentálne dielo tohto amerického umelca, ktoré patrí medzi najikonickejšie manifesty filmového minimalizmu.
Film má dĺžku viac než päť hodín a zobrazuje takmer nepretržité zábery spiaceho básnika Johna Giorna. Warhol zvolil extrémnu formu – žiadny dej, žiadne dialógy, iba monotónny rytmus ľudského tela počas spánku. Snímka tak narúša tradičné očakávania voči filmu ako médiu príbehu a dramatického vývoja.
Niekto by to nazval absolútnym „bulšitom“, iný zas veľkolepým umením. V pozorovaní chlapa spiaceho v kúte sa však skrýva akési čaro pre každého.
Fata Morgana
Snímka Fata Morgana z roku 1971 je raný experimentálny film legendárneho Wernera Herzoga (známeho Klausa Kinskeho – najväčšieho nerváka filmového sveta), ktorý diváka sprevádza surreálnou cestou cez saharskú púšť. Snímka pozostáva takmer výhradne zo záberov vyprahnutej krajiny zachytených počas viacerých expedícií v Afrike. Herzog púšť neukazuje ako prázdne nič, ale ako priestor plný podivných optických javov, fatamorgán, rozpadajúcich sa štruktúr a tragikomických stôp civilizácie.
Film neobsahuje klasický dej – funguje skôr ako vizuálno-poetická meditácia o prázdnote, ilúzii a ľudskom úsilí pochopiť svet, ktorý sa neustále rozplýva pred očami. Nad obrazmi počuť rozprávanie, ktoré vytvára akýsi mytologický rámec. Herzog text rozdelil do troch kapitol – Stvorenie, Raj a Zlatý vek – čo dodáva filmu biblicko-filozofický rozmer. Spolu s hudbou Leonarda Cohena a hypnotickou kamerou vytvára Fata Morgana zážitok na hranici dokumentu, sna a halucinácie. Odporúčame.
The Falls
Film The Falls je výnimočne ambiciózny experimentálny film britského režiséra Petra Greenawaya, ktorý naplno ukazuje jeho fascináciu katalogizáciou, absurditou a prepojením fikcie s kvázi-dokumentárnou formou. Snímka má vyše tri hodiny a pozostáva z 92 krátkych biografických portrétov ľudí, ktorých priezviská začínajú na „Fall-“.
Všetky tieto osoby údajne zasiahla nejasná katastrofická udalosť nazývaná „VUE – Violent Unknown Event“. Tento incident u postihnutých vyvolal zvláštne následky – od fyzických mutácií cez obsesiu vtáctvom až po zvláštne schopnosti či správanie, ktoré odporujú logike. Príbehy sú podávané suchým, pseudo-encyklopedickým štýlom, čo vytvára podmanivý kontrast medzi bizarnosťou obsahu a serióznosťou formy.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
