Dejiny ľudstva nám už ukázali, že možné je takmer všetko. Vedci denne pracujú na projektoch, o ktorých by sa bežným ľuďom ani len nesnívalo. A to aj v našich končinách. Nie vždy však tieto experimenty môžu viesť k úspechu. Niečím podobným by mohlo byť vytvorenie čiernej diery na Zemi. Dá sa vôbec niečo také zostrojiť? Ako by vyzeral koniec života, ako ho dnes poznáme?
Vedci z celého sveta nám počas dejín už ukázali, že technologický posun je nevyhnutný. V dnešnej dobe sa technika posúva rapídnym tempom. Nemôžeme sa čudovať, že sme pred pár desaťročiami pristáli na Mesiaci alebo že dnes v rukách držíme dotykové telefóny, ktoré nám umožňujú spojiť sa s blízkymi v priebehu pár sekúnd. Ide skutočne o pokrok, o ktorom by sa našim prastarým rodičom ani len nesnívalo.
Niektorí to berú ako samozrejmosť dnešnej doby, iní však striehnu omnoho ďalej. A takými ľuďmi sú práve rôzni výskumníci, vedci, vývojári, pre ktorých myšlienka včerajška nie je podstatná. Za dôležité považujú predovšetkým myšlienky lepšieho zajtrajška. Cestovanie na vzdialené planéty, objavovanie nových foriem života – to sú všetko plány na najbližšie desaťročia.
Avšak čo ak myšlienka cestovania na iné planéty povedie cez čiernu dieru? Alebo čo ak niektorému z vedcov príde vhodné zostrojiť čiernu dieru na pochopenie fyziky a vesmíru samotného? Aké by mali tieto pokusy následky na nás, bežných ľudí? Práve v tomto článku sa dočítate, čo by sa udialo, keby sa vedcom reálne podarilo zostrojiť čiernu dieru. Nastala by katastrofa nevídaných rozmerov.
Vedci už dokázali definovať a objaviť čiernu dieru
Než sa však vrhneme na teóriu vzniku čiernej diery na Zemi, zadefinujeme si, čo vlastne predstavuje čierna diera. Čiernu dieru vedci opisujú ako fascinujúci astronomický objekt, ktorý vzniká, keď extrémne hustá hmota vytvorí takú silnú gravitáciu, že z nej neunikne ani svetlo. Takýto útvar vzniká zvyčajne kolapsom veľmi hmotnej hviezdy, ktorej jadro po vyčerpaní paliva stratí schopnosť odolávať tlaku.
Následne sa zrúti do malého objemu s obrovskou hustotou, čím vytvorí oblasť, kde fyzikálne zákony fungujú odlišne ako v bežnom vesmíre. Hranicu čiernej diery označujeme ako horizont udalostí a práve tam sa akýkoľvek predmet či žiarenie stráca bez návratu. Od tohto miesta už neexistuje cesta späť, pretože gravitačná sila prevýši akýkoľvek známy prostriedok úniku.
Naša Zem sa nachádza v galaxii, kde možno pozorovať množstvo týchto záhadných objektov. Najbližší známy systém, ktorý obsahuje čiernu dieru, sa nazýva Gaia BH1 a leží v súhvezdí Ophiuchus. Je vzdialený približne 1 560 svetelných rokov, čo znamená, že svetlo z neho putuje k nám viac než tisíc rokov. Pozostáva z čiernej diery s hmotnosťou približne desaťnásobku Slnka a z hviezdy, ktorá okolo nej obieha.
Napriek veľkej vzdialenosti ide o pomerne blízky objekt v rámci našej galaxie, no nepredstavuje žiadnu hrozbu pre život na Zemi. Vedecké pozorovania z misie Gaia a ďalších observatórií potvrdzujú, že podobných systémov existuje viac, aj keď väčšina zostáva zatiaľ neobjavená. Každý nový objav pomáha lepšie pochopiť, ako sa čierne diery formujú a aký majú vplyv na vývoj galaxií.
Čo ak by sa podarilo vytvoriť čiernu dieru na Zemi?
Sme schopní niečo také vytvoriť? Teoreticky áno, no prakticky je to extrémne nepravdepodobné. Vedci už dávno prišli s teóriou o vytvorení gravitačnej singularity (čiernej diery), avšak potrebovali by na to obrovské množstvo energie. Teóriou sa zaoberal aj dr. Edward Bloomer z Greenwichského observatória v Londýne. Podľa jeho slov nám stačí na vytvorenie čiernej diery stlačiť hmotu na dostatočne malý bod.
Malé čierne diery sa dajú teoreticky vytvoriť zrazením častíc. Práve túto obavu mali ľudia počas stavby Veľkého hadrónového urýchľovača. Zatiaľ sa niečo podobné nepodarilo vytvoriť, no ak by takéto mini čierne diery vytvorili, zmizli by v zlomku sekundy. Pri čiernych dierach sa ich veľkosť odvíja od hmoty, takže takáto čierna diera by bola veľmi maličká. Vytvorili by ju iba dve subatomárne častice.
Mnohých však zaujíma otázka, aká veľká by musela byť čierna diera, aby pohltila celú Zem. Aj touto otázkou sa zaoberal dr. Bloomer, ktorý uviedol, že by stačila skutočne malá čierna diera. Avšak stále by muselo ísť o niečo väčšie ako to, čo dokáže aktuálne urýchľovač vytvoriť. Čierna diera s objemom hmoty, akú má celá Zem, by mala v priemere iba 1 cm. Energia, ktorú by sme na jej vytvorenie potrebovali, je nepredstaviteľná.
Ak by sme mali čiernu dieru s hmotnosťou ako celá Zem a nachádzala by sa uprostred planéty, ľudia na jej povrchu by zmizli do piatich minút. Ani tento moment by však nevyzeral ako voľný pád do diery. Gravitácia by nás veľmi rýchlo rozdrvila a všetka hmota by sa stlačila do bodu, aký je chápaniu bežných ľudí nepredstaviteľný.
Vedci prichádzajú s teóriou o stave po páde do čiernej diery
Ak by sme spadli do čiernej diery, najprv by nás ožiarilo extrémne množstvo radiácie a potom by sme boli jednoducho rozdrvení. Pravdepodobne by nás aj natiahlo ako špagetu. Ide o proces, ktorý sa začne diať, keď sa objekt približuje k čiernej diere. Sila, ktorá v tom momente pôsobí na objekt, ho dokáže natiahnuť ako špagetu. Okrem toho by sa čas pod takouto tiažou okamžite rozpadol.
Ľudia, ktorí by sa na celý proces pozerali „zvonku“, by mali pocit, že sledujú spomalený film. Z nášho pohľadu by sa vzdialené veci zrýchľovali, a teda ak by sme dosiahli singularitu, videli by sme koniec vesmíru. Čas, a aj my, by sme jednoducho zanikli. Otázkou však zostáva, čo by sme mohli urobiť, ak by niečo takéto aj reálne nastalo.
Vedci tvrdia, že v takomto momente už človek nedokáže nič urobiť. Čierne diery sa časom „rozpadnú“, no naozaj veľkým dieram to trvá aj trilióny rokov. Ak by sme aj vytvorili čiernu dieru a bola by stabilná, podľa dr. Bloomer by sme mali veľký problém. Ani pri najlepšom možnom scenári to nie je dobrá správa.
