Svetové gastrotrendy menia naše chute, ale aj planétu. Zatiaľ čo ešte niekedy vládol svetu avokádový toast, dnes sa pozornosť presúva k „zelenému zlatu“ – matchi – a k luxusnej dubajskej čokoláde, ktorá dobila sociálne siete. Obe pochúťky sú synonymom prestíže a životného štýlu, no za ich sladkým či čajovo-horkým pôvabom sa skrýva aj menej známa ekologická daň.
Matcha mánia a zelený prášok, ktorý mení trh
Kedysi bola výsadou japonských čajových majstrov, dnes sa dostáva na titulky ako symbol zdravia a exkluzivity. Zelený prášok s jemne horkou chuťou sa objavuje v latté, zmrzlinách či dokonca čokoládach, informuje o téme portál DW. Jeho popularita však vystrelila tak prudko, že v Japonsku už čelí nedostatku. Producenti hlásia trojnásobný nárast cien a viaceré značky majú zásoby úplne vypredané.
Výroba matchy je pritom mimoriadne náročná – čajové lístky sa pred zberom špeciálne zatieňujú, ručne zbierajú, naparujú a potom sa pomaly melú na jemný prášok. Tento proces sa nedá masovo zautomatizovať, čo znamená, že rastúci globálny dopyt po matchi tlačí pestovateľov na hranicu možností. Mnohí menší farmári si nové technológie či pracovnú silu nemôžu dovoliť, a hoci sa čaj predáva drahšie než kedykoľvek predtým, samotným pestovateľom z toho často veľa nezostane.
Podľa čajových obchodníkov z Kjóta sa čoraz viac Japoncov vzdáva každodenného pitia matchy – jednoducho na ňu už nemajú. Ironicky tak „superpotravina“, ktorá mala reprezentovať zdravý životný štýl, začína byť nedostupná práve tam, kde má svoje korene.
Dubajská čokoláda: luxus, ktorý vysušuje polia
Na opačnom konci spektra sladkých trendov stojí dubajská čokoláda – elegantná kombinácia mliečnej čokolády, pistáciového krému a chrumkavých vláken kadayifu. Táto sladkosť, ktorú preslávila cukrárka Sarah Hamouda a armáda influencerov, sa stala virálnym fenoménom. Cena približne sedem eur za sto gramov jej dodáva punc luxusu, no skutočná cena sa platí inde – v pistáciových sadoch.
Od chvíle, keď čokoláda ovládla sociálne siete, prudko stúpol dopyt po pistáciách – len v EÚ sa ich dovoz v roku 2024 zvýšil o tretinu a prvýkrát prekročil miliardovú hranicu. Pestovanie pistácií síce znie ako ekologická alternatíva v suchých oblastiach, v praxi však ide o mimoriadne náročnú plodinu. Na kilogram pistácií je potrebných viac ako 10-tisíc litrov vody – väčšina z toho pochádza z umelého zavlažovania.
V Španielsku, ktoré sa stalo európskym centrom pestovania pistácií, sa olivové háje rýchlo menia na monokultúrne plantáže. Rozloha pestovania pistácií sa tu od roku 2017 až päťnásobne zvýšila. Okrem rizika erózie pôdy prinášajú aj vyššie použitie pesticídov a hnojív.
Keď trend chutí príliš dobre
Matcha aj dubajská čokoláda sú príkladom, ako sa pôžitok mení na tlak – na farmárov, vodu aj prírodu. Obe ukazujú, že za každou módnou potravinou sa skrýva globálny príbeh o nerovnováhe medzi túžbou po exkluzivite a hranicami planéty.
