Na EMEFKA ti neustále prinášame rozhovory s inšpiratívnymi Slovákmi zo sveta a tentokrát ti s pomocou Slovenky Lucie otvárame náhľad do sveta hudby a prestížneho školstva. Veľa ľudí si pri začutí slova Oxford predstaví nedosiahnuteľnú špičku svetových univerzít a najlepších študentov, akých svet má.
Nuž, Lucii sa to podarilo – a popri tom sa stala ešte aj dirigentkou. V rozhovore nám rozpovedala, ako taká univerzita vlastne funguje, ale aj to, aký je život dirigentky.
Ako si sa vlastne na svoju pozíciu na Oxforde vyštudovanej dirigentky v Anglicku dostala?
Pôvodnou motiváciou pre odchod do zahraničia bolo vzdelanie. Už ako tínedžerka som sa zaujímala o štúdium hudby, písala som, zaujímala sa o politiku. V slovenskom systéme ale bola (a je) hudba nedocenená, novinári sú démonizovaní, politici klamú a kradnú.
Snívala som o štúdiu vo Veľkej Británii – angličtina mi išla a od Štiavničanov, ktorí tam študovali cez HMC štipendium, som počula, ako veľmi sa tam oceňuje vzdelanie. K ničomu z toho by som sa však nedostala bez skvelých učiteľov v Štiavnici a podpory mojich rodičov, ktorí podpísali moju bláznivú prihlášku.

Som teda veľmi, veľmi vďačná aj našim školám a po desiatich rokoch života v Británii vidím chyby v systéme aj tu. No to, čo bolo pre mňa asi najdôležitejšie na mojom odchode do zahraničia, bol rast v nezávislosti a zodpovednosti samej za seba. Otvorili sa mi úplne nové obzory, a preto by som odporúčala každému mladému človeku stráviť aspoň nejaký čas mimo Slovenska, keďže tu máme prílišnú tendenciu žiť vo vlastnej bublinke.
Na britskej strednej škole som musela dobehnúť medzery v odlišnom systéme, no našla som výborných učiteľov, ktorí mi odporučili Oxford. Predtým mi Oxford pripadal vzdialený, no keď som sa tam dostala, úplne mi zmenil život.
Ako funguje taká prestížna univerzita?
Oxfordská univerzita je spolu s Cambridgeom unikátnym systémom aj v porovnaní s inými britskými univerzitami. Normálne univerzity sú podobnejšie systému, aký máme doma – ale veľkým rozdielom je najmä to, že človek musí za ne draho platiť. To, samozrejme, znamená, že štandardy vybavenia a vyučovania sú oveľa vyššie a aj študenti to zväčša berú trochu vážnejšie, lebo ich to veľa stojí, no na druhej strane to tiež znamená, že veľa ľudí sa rozhodne neísť na univerzitu.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Slovák Michal na Filipínach staval školu: Ubytovanie sme museli opustiť kvôli kobriemu hniezdu (ROZHOVOR)
- Fotograf Martin Greguš: Omnoho viac sa bojím ľudí než polárnych zvierat. Situácia s medveďmi na Slovensku je zveličovaná (ROZHOVOR)
- Arpád išiel pracovať do Nórska ako mäsiar: Veľa ľudí takú tmu, ako je tu, nezažilo. Vodu z neďalekého prameňa si kupuje Beyoncé (ROZHOVOR)

Je tu, samozrejme, systém pre ľudí ako ja, ktorí by si to normálne vôbec nemohli dovoliť, a to vo forme študentskej pôžičky, no mnohí, pochopiteľne, nechcú začať svoju kariéru s desaťtisícovým dlhom. Okrem toho je väčšina univerzít aj oveľa kompetitívnejších, pretože sa sem hlásia ľudia v podstate z celého sveta, a to je určite prípad Oxfordu.

Hlavným rozdielom medzi Oxfordom a inými univerzitami je, že človek študuje na danom college v rámci univerzity, ktoré je akoby jeho domovom a na ktorom len pár ľudí každý rok (pri hudbe sú to zhruba dvaja – traja ľudia) študuje jeho predmet, a teda aj jednotlivé hodiny s profesormi má v tomto maličkom počte, čo profesorom umožňuje mať oveľa osobnejší prístup.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako fungujú na Oxforde prednášky
- Aký nočný život sa vedie na Oxforde
- Čo je to imposter syndrome a prečo sa veľmi výrazne prejavuje práve u študentov na Oxforde
- Ako sa Lucia dostala na pozíciu dirigentky
- Kto je jej obľúbený hudobný skladateľ
- Na čom pracuje práve teraz a čo plánuje robiť ďalej
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.




















