Baba Jaga a príbehy o čarodejniciach sprevádzajú ľudstvo už od nepamäti. Objavujú sa naprieč rôznymi kultúrami aj obdobiami, od starovekých bájí až po súčasné rozprávky. Kedysi v nich ľudia videli skutočné nebezpečenstvo a varovanie pred zlom, ktoré číha za hranicami známeho sveta. Postupom času sa však aj tieto postavy zmenili na symboly, ktoré odrážajú obavy spoločnosti či túžbu po nezávislosti.
V moderných interpretáciách sa z čarodejníc často stávajú metafory pre ženskú energiu, múdrosť a odpor voči autorite. Medzi najikonickejšie bytosti tohto druhu patrí vyššie spomínaná Baba Jaga. Ide o najznámejšiu čarodejnicu zo slovanských legiend, ktorej sláva presahuje hranice mýtov. Jej podoba spája krásu aj hrôzu, pretože má schopnosť pomáhať, ale aj ničiť.
Žije hlboko v lese v dome stojacom na kuracích nohách, obklopená lebkami a kosťami ako mementom sm*ti. V niektorých príbehoch sa ukazuje ako ochrankyňa prírody, inokedy sa mení na bytosť bažiacu po ľudskom mäse. Baba Jaga využíva výnimočný čuch na vystopovanie tých, ktorí sa odvážia vstúpiť do jej lesa. Jej apetít po ľuďoch, najmä po deťoch, z nej robí postrach neposlušných duší.
Okrem toho jej legenda často pripisuje aj schopnosť zosielať kliatby, choroby a nešťastia. Po boku má často čiernu mačku, havrana alebo sovu. Ide o tvory odjakživa spájané s temnotou. Napriek svojej desivej povahe predstavuje fascinujúcu postavu, ktorá zosobňuje hranicu medzi dobrom a zlom, rozumom, šialenstvom a životom. My vám však v tomto článku predstavíme Babu Jagu z úplne iného pohľadu.
Baba Jaga nie je vždy vykreslená ako tá zlá
Na prvý pohľad sa Baba Jaga môže javiť ako stelesnenie zla, no jej postava má omnoho viac vrstiev. V slovanských mýtoch sa objavuje ako bytosť, ktorej činy nemožno jednoducho zaradiť medzi dobré či zlé. Niekedy pomáha hrdinom na ich ceste, inokedy ich skúša alebo priamo ohrozuje. Práve táto nepredvídateľnosť jej správania vytvára okolo nej záhadnú, no pritom živú a pôsobivú auru.
V rozprávkach sa dokonca objavuje aj motív troch Báb Jág, napr. v diele Rozprávka o myrtovej dievčine. Tento obraz pripomína trojicu sudíc známych aj z iných európskych legiend. Takéto zobrazenie často symbolizuje trojjedinú bohyňu osudu, a teda mocnú silu, ktorá rozhoduje o rovnováhe medzi životom a sm*ťou. Vďaka tomu získava Baba Jaga rozmer mýtickej bytosti, ktorá nie je len postrachom.
Príbehy o Babe Jage často nesú dvojitý odkaz. Na jednej strane zdôrazňujú, že usilovnosť, múdrosť a vytrvalosť prinášajú úspech. Na druhej strane varujú, že vzdialenie sa od pravdy a neposlušnosť môžu priviesť človeka k reálnemu nešťastiu. Skutočná povaha postáv sa odhaľuje až v ťažkých skúškach, keď musia čeliť strachu, pokušeniu či zrade.
Baba Jaga síce pôsobí tvrdo a neľútostne, no zároveň pomáha tým, ktorí majú čisté srdce. Príbehy s ňou pripomínajú, že pokora, dobrosrdečnosť a vnútorná sila majú väčšiu hodnotu než pýcha alebo chamtivosť. Okrem toho môže predstavovať aj rešpekt k odlišnosti a k tým, ktorí sa vymykajú bežným normám. Práve v tom spočíva jej nadčasové čaro. Stelesňuje chaos, múdrosť i spravodlivosť zároveň.
Feministická ikona či typický slovanský fenomén?
Postava Baby Jagy vždy predstavovala viac než len rozprávkovú čarodejnicu. V modernom ponímaní vystupuje ako symbol múdrosti, nezávislosti a vnútornej sily, ktorá sa vymyká spoločenským normám. Ukazuje, že hranica medzi dobrom a zlom neexistuje v čierno-bielej podobe ani vo svete legiend. V mnohých príbehoch stelesňuje rešpekt k tým, ktorí sa odlišujú od väčšiny, pretože myslia inak.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
