Vládne rozhodnutia o konsolidácii verejných financií budia u Slovákov čoraz väčšie obavy. Mnohí si kladú otázku, čo všetko sa týmto krokom zmení v ich peňaženke a ako veľmi to pocítia v bežnom živote. Kým politici hovoria o „nevyhnutnom ozdravení ekonomiky“, analytici varujú, že dôsledky pocíti väčšina domácností už v najbližších rokoch.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zverejnila podrobnú analýzu, ktorá odhaľuje, ako sa konsolidačné opatrenia premietnu do reálnych príjmov Slovákov. A výsledky rozhodne nie sú priaznivé. Kým štát získa miliardy, bežní ľudia budú musieť siahať hlbšie do vrecka. Téme sa venoval portál Topky.
Najviac utrpia pracujúce rodiny
Z dát RRZ vyplýva, že priemerná slovenská domácnosť príde v roku 2026 o 2,1 % svojich disponibilných príjmov. Ak si to prepočítaš, ide o stovky eur, ktoré ročne jednoducho „zmiznú“.
- Osamelý jednotlivec bez detí stratí približne 247 eur,
- rodičia s jedným dieťaťom prídu o 742 eur,
- a rodiny s dvoma deťmi dokonca o 858 eur ročne.
Najviac sa zmeny dotknú pracujúcich rodín v produktívnom veku, ktoré majú pravidelný príjem zo zamestnania alebo podnikania. Dôchodcovia, naopak, utrpia len minimálne – ich strata sa pohybuje okolo 65 eur ročne.
Za poklesom príjmov stojí najmä zvýšenie zdravotných odvodov, zmeny v odvodovom zaťažení živnostníkov a úpravy dane z príjmu. Práve samostatne zárobkovo činné osoby pocítia dopad najintenzívnejšie. Odborníci však upozorňujú, že skutočná strata môže byť ešte vyššia, keďže viacerí živnostníci oficiálne vykazujú nižšie príjmy, než v skutočnosti majú.
Štát získa, občan stratí
Aj keď sa slovenské domácnosti budú musieť uskromniť, štátna pokladnica na tom, paradoxne, získa. Podľa výpočtov expertov sa saldo verejných financií v roku 2026 zlepší o 1,1 % HDP, čo predstavuje približne 1,6 miliardy eur. Tento efekt by mal pretrvať aj v nasledujúcich rokoch.
Lenže ani to nestačí na vyriešenie dlhodobých problémov. Štátny dlh v roku 2024 dosiahol 59,7 % HDP a prognózy hovoria, že do roku 2029 môže vystúpať až na 73,4 % HDP, a to aj napriek prijatým úsporným opatreniam. Samotný konsolidačný balíček síce zlepší udržateľnosť financií o 0,9 % HDP, no po započítaní nových výdavkov zostane čistý prínos len okolo 0,3 % HDP.
Spomalenie rastu a drahší život
Ekonomická logika hovorí jasne – keď štát zvýši odvody a dane, zostane menej peňazí na spotrebu aj investície. A to môže brzdiť celý hospodársky rast. Analytici preto predpokladajú, že slovenská ekonomika porastie o 0,4 percentuálneho bodu pomalšie, než by rástla bez konsolidačných opatrení.
Kým vláda hovorí o zodpovednosti a stabilite, pre bežného človeka to znamená jediné – nižší príjem, drahší život a dlhšiu cestu k finančnej istote.
Vláda síce plánuje ozdraviť verejné financie, no za cenu, ktorú zaplatí každý z nás. A zdá sa, že najbližšie roky budú pre slovenské domácnosti skôr o šetrení než o raste životnej úrovne.
