Umelá inteligencia sa dnes považuje za nástroj na čokoľvek. Vymyslí ti večeru, rozosmeje ťa hlúpou básničkou, vytvorí logo, pomôže s úlohami aj s výberom darčeka. Ale čo sa stane, keď sa jej spýtaš jednu z najvážnejších otázok súčasnosti?
Presne to spravil redaktor britského portálu Joe. Len tak, počas bežného večera, keď mu nad hlavou preletelo vojenské lietadlo, otvoril ChatGPT a napísal: „Ako by sa začala tretia svetová vojna?“ Odpoveď ho znepokojila natoľko, že sa o ňu rozhodol podeliť s verejnosťou.
Odpoveď neprišla hneď. A keď prišla, neznela ako z filmu
Keď sa AI opýtal priamo na dátum, odpovedala vyhýbavo. Nenapísala „v roku 2035“ ani nič podobné. Namiesto toho prišla s mrazivým konštatovaním:
„Tretia svetová vojna nezačne vyhlásením. Začne sa nedorozumením.“
A potom sa rozbehla – s piatimi konkrétnymi scenármi, ako by sa niečo také mohlo stať. Nie, nešlo o atómové bomby, ktoré padajú z neba. Väčšina z týchto scenárov bola až znepokojivo realistická. A najhoršie na tom je, že sa ani nespúšťajú úmyselne – ale dôsledkom jedného omylu.
Nevinný let, ktorý vyvolá paniku
Prvým scenárom bol konflikt medzi Ruskom a NATO. Podľa AI by to začalo úplne banálne: „Lietadlo prekročí hranicu, varovanie sa zmení na raketu. Článok 5 vyvolá reťazovú reakciu.“
Znie to ako z vojenskej drámy, no realita je taká, že podobné napätie už v minulosti viackrát hrozilo. A keby sa takýto incident stal dnes, s atmosférou v Európe, mohlo by to skončiť veľmi zle.
Konflikt kvôli škrabancu na lodi
Druhý scenár sa odohráva v Taiwanskom prielive. „Dve vojenské lode sa obtrú. Hrdosť velí reagovať. Do oblasti sa presunú všetky námorníctva Pacifiku.“
V tomto prípade by k invázii ani nemuselo dôjsť – stačila by iskra. Taiwan je už teraz miestom obrovského geopolitického napätia. A ak by niektorá strana stratila nervy, mohla by sa situácia vymknúť z rúk.
Blízky východ: Jeden výstrel, desať odpovedí
Tretím scenárom je konflikt medzi Izraelom a Iránom. ChatGPT tvrdí: „Jedna raketa. Desať reakcií. Obchodné trasy sa zatvoria. Do konfliktu sú vtiahnutí spojenci.“
Tento model má najjasnejší historický základ – stačí sa pozrieť na to, ako často sa Blízky východ ocitol na pokraji vojny kvôli jednej jedinej akcii.
Ukrajina a NATO: Chybný krok, ktorý spustí dominový efekt
Aj štvrtý scenár je veľmi aktuálny. Týka sa prebiehajúcej vojny na Ukrajine: „Nepriama pomoc sa zmení na priamu. Incident na území člena NATO spustí reakciu.“
Nie je ťažké si predstaviť, čo by sa stalo, keby náhodný výbuch zasiahol napríklad Poľsko. Pravidlá NATO by automaticky nútili k reakcii. A tá by mohla byť štartovacím výstrelom oveľa väčšieho konfliktu.
Kyberútok, po ktorom prídu rakety
Posledná možnosť je možno tá najnepredvídateľnejšia: „Výpadok prúdu v hlavnom meste. Nevie sa, kto ho spôsobil. Niekto zareaguje raketami.“
Takto by mohol vyzerať konflikt, ktorý nezačne fyzicky, ale digitálne. A presne to je na ňom najnebezpečnejšie – ak nie je jasný útočník, môžeš odpovedať nesprávne. A nesprávna odpoveď môže byť posledná.
A potom prišla posledná veta. Tá najdesivejšia
Po všetkých týchto scenároch napísal ChatGPT ešte jednu vetu. Nie technickú. Nie analytickú. Ale takú, ktorá triafa priamo do srdca: „Tretia svetová vojna nezačne preto, že sa ju niekto rozhodne začať. Začne preto, že sa ju nikto nerozhodne zastaviť.“
A to je presne to, čo mrazí najviac.
