Na svete hádam neexistuje univerzálnejšia hra než kameň, papier, nožnice. Síce sa táto hra všeobecne považuje za otázku šťastia, podľa austrálskej kognitívnej vedkyne Dr. Denise Moerel existuje spôsob, ako zvýšiť šance na výhru – a možno aj vyhrať každé jedno kolo. Táto jednoduchá, no zároveň starobylá hra môže odhaliť fascinujúce aspekty ľudskej psychológie a rozhodovania. Web Daily Mail informoval, že jestvujú overené triky, ako svojho oponenta efektívne okabátiť.
Hra kameň, papier, nožnice má korene v starovekej Číne, prvá písomná zmienka je z roku 1600 v knihe Wuzazu, kde sa hra volala shoushilling a používali sa symboly zvierat – žaba, slimák a had. Do Európy sa dostala začiatkom 20. storočia, v Británii sa rozšírila v 20. rokoch a v USA v 30. rokoch. Moderná verzia používa kameň, papier a nožnice, pričom v niektorých častiach Ázie papier nahrádza látka a napriek jednoduchosti dokáže odhaliť zložité vzorce ľudského myslenia.
Dr. Moerel vysvetľuje, že kľúčom k úspechu je ignorovať predchádzajúce kolo. Prílišné zamýšľanie sa nad minulosťou bráni hráčom byť „skutočne náhodní a nepredvídateľní“, čo je presne to, čo súpera môže pripraviť o výhodu. Vzniklo teda niekoľko experimentov, ktoré mali ukázať, ako sa táto teória odzrkadlí v praxi.
V experimentoch sa 62 účastníkov (31 párov) zapojilo do počítačovej verzie hry, pričom spolu odohrali až 15 000 kôl. Počas toho vedci sledovali ich mozgovú aktivitu pomocou EEG, čo umožnilo analyzovať rozhodovací proces v reálnom čase. Ako to celé dopadlo?
Ako efektívne hrať kameň, papier, nožnice?
Zaujímavé bolo, že EEG dokázalo predpovedať, ktorý symbol hráč zvolí ešte predtým, než sa rozhodol. Ukázalo sa, že tí, ktorí stále premýšľali nad minulosťou, mali tendenciu prehrať, zatiaľ čo hráči, ktorí sa zamerali na náhodnosť, vyhrávali častejšie.
„Keď hráči analyzujú predchádzajúce ťahy, stávajú sa predvídateľnými. Súper si totiž pamätá, čo sa stalo, a môže to využiť vo svoj prospech,“ dodáva Dr. Moerel. Naopak, uvoľnené myslenie a náhodnosť zvyšujú šance na úspech.
Štúdia tiež odhalila prirodzené ľudské skreslenia: väčšina ľudí preferuje jeden symbol – najčastejšie kameň, potom papier a nakoniec nožnice. Ľudia sa tiež často snažia vyhnúť opakovaniu rovnakého symbolu, čo paradoxne robí ich voľby menej náhodnými.
Tieto zistenia však majú význam aj mimo detských hier. Nadmerné sústredenie sa na minulosť môže znevýhodniť človeka nielen v hrách, ale aj v každodennom rozhodovaní, politike či podnikaní. Schopnosť prestať preceňovať minulosť môže byť rozhodujúcou stratégiou. Stačí teda zahodiť prehraté kolo za hlavu a zopakovať ten prekliaty kameň!
„Od jednoduchých hier po globálnu politiku – tí, ktorí sa dokážu oslobodiť od prehnanej analýzy minulosti, môžu získať výhodu,“ dodáva Dr. Moerel. Výsledky ukazujú, že ľudský mozog sa snaží hľadať vzorce, aj keď sú úplne náhodné, čo môže byť často kontraproduktívne.
Hra kameň, papier, nožnice nám ukazuje, že často podliehame minulosti a hľadáme vzorce tam, kde vlastne nie sú. Skutočná náhoda a otvorená myseľ môžu byť našou najväčšou výhodou. Možno práve v tejto malej, starodávnej hre sa skrýva univerzálne posolstvo: aby sme obstáli v hrách aj v živote, musíme sa naučiť uvoľniť, prestať preceňovať minulosť a dôverovať vlastnej schopnosti reagovať na prítomný okamih.
