Počas dnešného výročia Nežnej revolúcie si Slováci a Česi pripomínajú obete neslobody, ktoré má na svedomí totalitný režim vládnuci v Československu v rokoch 1948 až 1989. Zároveň sa veľa diskutuje o tom, ako sa v časoch socialistického zriadenia žilo a aké mohli byť jeho negatívne a pozitívne stránky.
DEKK Inštitút pred niekoľkými dňami zverejnil výsledky prieskumu, v ktorom sa Slovákov pýtal na to, či sa podľa nich žilo za socializmu lepšie. Ich odpovede sa však vo veľkej miere rozchádzajú s dátami, ktoré má k dispozícii Štatistický úrad SR. Informuje o tom agentúra SITA.
Nostalgia za bývalým režimom
Podľa prieskumu DEKK Inštitútu cíti významná časť Slovákov nostalgiu za bývalým režimom. Až šesť z desiatich opýtaných sa domnieva, že počas socializmu sa žilo lepšie. Celkovo má približne 65 percent populácie pozitívny obraz o živote v tomto období. Naopak, že život v minulom režime bol horší než dnes, si myslí vyše 28 percent ľudí.
Analytici upozorňujú, že spomínaných 65 percent nie je jednotnou skupinou – výskumy ukazujú, že dôvody nostalgie sú rôznorodé a stále sú predmetom skúmania. „Jeden z dôvodov je fakt, že Slovensko počas socializmu benefitovalo viac ako napríklad Česko. Pre našich susedov to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých dedín na východe Slovenska sa dostali ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť slovenskej populácie tak má na socializmus pozitívnejšie spomienky ako zvyšok krajiny,“ vysvetľuje výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.
Polarizované nálady v spoločnosti
Analytici zároveň zdôrazňujú, že čierno-biele vnímanie či znevažovanie tejto skupiny ľudí môže zvyšovať spoločenské napätie. Slovensko sa podľa projektu V-Dem radí medzi najpolarizovanejšie krajiny Európy – konkrétne je druhé najpolarizovanejšie. „Práve takéto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť – a to pohŕdanie a morálna nadradenosť,“ popisuje Kosnáč.
Poukazuje na to, že rôzne názorové skupiny sú v slobodnej spoločnosti prirodzené, no ak ich nespája spoločná identita, môže to byť problémom – oponent sa potom prestáva vnímať ako súper a mení sa na nepriateľa. V extrémnom štádiu polarizácie sa dokonca objavuje legitimizácia násilia ako spôsobu riešenia konfliktov. DEKK Inštitút preto zhromažďuje dáta a pripravuje analýzy s cieľom takémuto vývoju predchádzať.
Prečo sa ľuďom cnie za minulosťou?
Inštitút zároveň vyčlenil tri hlavné okruhy dôvodov, ktoré môžu stáť za priaznivým vnímaním bývalého režimu. Prvým sú psychologické faktory – v celej Európe pribúda ľudí, ktorí síce finančne prosperujú, no zároveň sa cítia izolovane. Štát síce zabezpečuje základné prežitie, ale mnohí prestali budovať komunity, čo spolu s neistotou z budúcnosti negatívne ovplyvňuje duševné zdravie.
Ďalšou kategóriou sú ekonomické dôvody. „Nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť populácie. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15 a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac,“ uviedol Kosnáč. Hoci pre väčšinu obyvateľov sú vyššie náklady vyvážené výrazným zlacnením mnohých iných tovarov, pre najchudobnejších sú rozhodujúce najmä ceny základných potravín a energií – a tie rástli rýchlejšie než mzdy.
„Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia necítia benefit modernej doby – niekedy práve naopak,“ dodáva. Do spoločenských dôvodov patrí napríklad aj pokles prestíže niektorých profesií – dotklo sa to baníkov, robotníkov, roľníkov, ale aj učiteľov či pracovníkov bezpečnostných zložiek, ktorí po páde socializmu stratili svoje niekdajšie postavenie.
Podľa DEKK Inštitútu stojí Slovensko v otázke polarizácie na rozhodujúcej križovatke. Pokračovanie súčasného trendu môže viesť k radikalizácii a oslabeniu demokratických noriem. Druhou možnosťou je využiť túto krízu ako šancu na reformy a vytvorenie inkluzívnejšieho systému, ktorý bude brať do úvahy legitímne obavy rôznych skupín obyvateľstva. Podobný prístup zvolili aj krajiny, ktoré dnes patria medzi vzory v oblasti demokracie, kvality života a spoločenskej súdržnosti, ako napríklad Estónsko či Fínsko, pripomína inštitút.
Čo hovoria čísla?
Pred Nežnou revolúciou pracovali ľudia na väčšinu tovarov a služieb dlhšie, dožívali sa nižšieho veku a ponuka produktov bola výrazne obmedzenejšia. Napriek tomu pretrváva predstava, že dnes sa žije horšie než v roku 1989. Porovnanie cien vtedajších a súčasných výrobkov vzhľadom na priemernú mzdu ukazuje, že dnes pracujeme dlhšie iba na chlieb – približne 15 minút pri dnešnej priemernej mzde 1 654 eur. V roku 1989 to bolo 9 minút pri plate 3 090 Kčs.
Rovnako dlho trvalo aj vtedy, aj dnes zarobiť na liter čerstvého polotučného mlieka – šesť minút. Ostatné bežné tovary sú dnes dostupnejšie a najväčší pokles cien je viditeľný pri elektronike. Kým na farebný televízor bolo v roku 1989 potrebné pracovať viac než štyri mesiace, dnes je to necelých sedem pracovných dní.
Dostupnosť tovarov
„Obrovský rozdiel nie je iba v reálnych cenách tovarov, ale aj vo výbere, ktorý dnes spotrebitelia majú. Kým niekedy boli odkázaní na niekoľko produktov, pričom tie kvalitnejšie našli iba v Tuzexe, dnes majú na výber z desiatok či stoviek možností. A nejde iba o elektroniku, stačí si spomenúť, koľko druhov jogurtov bolo na pultoch obchodov vtedy a koľko je ich dnes,“ hovorí analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.
Pri 30. výročí novembra 1989 Štatistický úrad SR upozornil napríklad na to, že pred revolúciou sa sledoval len jeden model auta, zatiaľ čo o tri desaťročia neskôr ich bolo už 35. „Socialistická ekonomika bola ekonomikou nedostatkovou a ak by prežila do dnešných dní, s vysokou pravdepodobnosťou by sa na jej výkonnosti nič zásadné nezmenilo,“ uviedol Malina. Analytici Národnej banky Slovenska zároveň pripomenuli, že reálna mzda dosiahla úroveň z čias pred revolúciou v roku 2006 a priemerný dôchodok v roku 2009.
Žijeme zdravšie a dlhšie
Životnú úroveň však nemožno hodnotiť len podľa toho, koľko tovarov a služieb si dokážeme kúpiť za jednu výplatu. Okrem väčšej osobnej slobody a možnosti cestovania žijeme dnes aj zdravšie a dlhšie.
Podľa Štatistického úradu SR dosiahla v roku 2024 stredná dĺžka života pri narodení takmer 78,5 roka – u mužov 75 a u žien takmer 82 rokov. V roku 1989 to bolo v priemere 71,2 roka, pričom ženy sa dožívali 75,4 roka a muži necelých 67 rokov.
Na tomto posune sa významne podpísal pokles dojčenskej úmrtnosti na približne štvrtinu pôvodnej hodnoty, rovnako ako zlepšenie kvality ovzdušia. Tieto zmeny zároveň zdôrazňujú potrebu myslieť včas aj na zabezpečenie života v dôchodku.
Je to len spomienkový optimizmus?
„Podobných príkladov, ktoré svedčia o náraste životnej úrovne, sa dá nájsť viacero. Presvedčenie, že za socializmu sa žilo lepšie, tak môžeme pripísať hlavne emóciám. V ostatnom čase spoločnosť zažila viacero kríz, dnes čelí konsolidácii, ktorá pozostáva zo značnej miery zo zvyšovania životných nákladov,“ poukázal Malina.
Príjmové rozdiely sa medzitým rozšírili. Kým v systéme nedostatku mali ľudia z rôznych spoločenských vrstiev podobné možnosti, dnes sú rozdiely oveľa viditeľnejšie. Aj preto v prieskumoch najčastejšie nostalgicky spomínajú na socializmus ľudia s nižším vzdelaním a z nižších príjmových skupín.
„Preto by malo byť úlohou štátu zvyšovať vzdelanostnú úroveň svojich občanov, a to vrátane ich finančnej gramotnosti. Vo svete širokých možností sa totiž môžu cítiť stratení a nostalgicky spomínať na doby, keď bol svet jednoduchší a všetkým sa darilo približne rovnako zle,“ dodal Malina.
