17. november je tu a jeho posolstvo nebolo na Slovensku už dlhšie dôležitejšie. Síce sa Slovenská vláda rozhodla, že Deň boja za slobodu a demokraciu nebude dňom pracovného voľna, mnohé firmy rozhodli inakšie. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry NMS sa ukazuje výrazný generačný rozdiel v tom, ako Slováci vnímajú 17. november.
Mladší ľudia, ktorí komunistický režim nezažili alebo si ho pamätajú len z rozprávania, majú oveľa pozitívnejší vzťah k Dňu boja za slobodu a demokraciu než generácie, ktoré vyrastali pred rokom 1989, informoval web TV Noviny.
Práve tento kontrast opäť otvára diskusiu o tom, ako sa formuje historická pamäť a čo dnes pre Slovákov sloboda znamená. Prieskum ukázal, že 68 percent obyvateľov Slovenska vníma 17. november pozitívne.
Výročie Nežnej revolúcie stále patrí medzi najsilnejšie symboly spoločenských zmien, no zároveň odhaľuje, ako sa mení pohľad verejnosti na prechod od totality k demokracii. Hoci väčšina populácie považuje tento deň za dôležitý, postoje jednotlivých vekových skupín sa výrazne líšia.
Ako vnímajú 17. november Slováci?
Až 18 percent opýtaných uviedlo, že k 17. novembru má negatívny vzťah. Tento kritickejší pohľad je najvýraznejší u ľudí starších ako 61 rokov. Práve oni najčastejšie priznávajú rozčarovanie, sklamanie z vývoja spoločnosti či pocit, že spoločenské zmeny po roku 1989 nepriniesli to, čo od nich očakávali. Ide o dlhodobý trend, ktorý sa objavuje už v niekoľkých prieskumoch za posledné roky.
Naopak, mileniáli – ľudia vo veku 29 až 44 rokov – sú generáciou, ktorá vníma 17. november jednoznačne najpozitívnejšie. Hneď za nimi nasledujú najmladší dospelí vo veku 18 až 28 rokov. Mladšie ročníky si podľa analytikov vážia slobodu skôr intuitívne a považujú ju za prirodzenú súčasť života, no zároveň vnímajú výhody otvorenej spoločnosti najintenzívnejšie: možnosť cestovať, študovať či pracovať kdekoľvek v Európe.
Denisa Lakatošová z agentúry NMS upozorňuje, že výsledky prieskumu vyvracajú obľúbený naratív, podľa ktorého si mladí ľudia slobodu údajne nevážia. „Naopak, práve generácie, ktoré komunizmus nezažili alebo si ho nepamätajú, pristupujú k 17. novembru s väčšou úctou než starší,“ vysvetľuje. Ide podľa nej o jasný signál, že tento sviatok má stále silný spoločenský význam.
Staršie generácie môžu svoj kritický postoj podľa Lakatošovej formovať pod vplyvom dlhodobého sklamania, nesplnených očakávaní od demokratizácie či fenoménu spomienkového optimizmu, keď sa minulosť vníma selektívne príjemnejšie než bola. Tento jav je medzi seniormi pomerne častý a výrazne ovplyvňuje aj ich politické postoje.
Mal by byť 17. november dňom pracovného pokoja?
Prieskum sa tiež zameral na kontroverzné rozhodnutie vlády zrušiť 17. november ako deň pracovného pokoja. Tento krok vyvolal širokú verejnú diskusiu, pričom až 62 percent Slovákov s tým nesúhlasí. Iba 27 percent respondentov podporuje to, že 17. november už nie je voľným dňom. Aj tu je viditeľné výrazné politické rozdelenie spoločnosti.
Najsilnejší odpor voči zrušeniu sviatku prejavili voliči strán SaS (89 %), Progresívneho Slovenska (84 %), Demokratov (82 %) a Hnutia Slovensko (79 %). Naopak, až 69 percent voličov Smeru rozhodnutie vlády podporuje, spolu s takmer polovicou sympatizantov Hlasu (47 %), tretinou voličov KDH (36 %) a 31 percentami podporovateľov Republiky. Rozdielne postoje tak presne kopírujú súčasné politické rozdelenie spoločnosti.
Online prieskumu sa zúčastnilo 1002 respondentov vo veku 18+ a prebiehal od 1. do 5. októbra 2025 na reprezentatívnej vzorke slovenskej online populácie. Výsledky potvrdzujú, že 17. november je stále silnou súčasťou národnej identity, no zároveň odhaľujú výrazné generačné rozdiely v jeho vnímaní.
