Ľudstvo počas svojho technologického vývoja vytvorilo množstvo nástrojov, ktoré posunuli civilizáciu dopredu. No spolu s nimi vznikli aj predmety, ktorých existencia predstavuje extrémnu hrozbu pre život a bezpečnosť. Niektoré boli navrhnuté priamo na ničenie, iné vznikli nešťastnou zhodou okolností. Toto sú tie najnebezpečnejšie výtvory ľudstva.
Prinášame ti prehľad desiatich predmetov, s ktorými by sa nechcel dostať do kontaktu hádam žiadny človek na svete. Nájdeš tu roztopené rádioaktívne materiály, látky, ale aj nástroje hromadného ničenia. Najdesivejšie na nich je, že k ich stvoreniu prispeli tie najmúdrejšie hlavy našich dejín – a vznikli na základe nespočetných životov zasvätených vede. Ako sa zamýšľal film Oppenheimer – je výsledok storočí ľudskej geniality iba nástroj, ktorý nás všetkých vykynoží?
10. Vysokovýkonné vojenské lasery
Silné priemyselné a vojenské lasery dokážu prepáliť kov, ničiť techniku a oslepiť človeka natrvalo v zlomku sekundy. Uchovávajú sa v prenosných aj stacionárnych zariadeniach. Tieto lasery sú nebezpečné aj pri minimálnej expozícii, pretože lúč je často neviditeľný a človek si nevšimne, že mu poškodil oči alebo pokožku. Niektoré prototypy boli navrhnuté ako zbrane schopné ničiť drony či rakety.
Riziko týchto zariadení sa skrýva aj v ich presnosti. Zatiaľ čo iné zbrane sú chaotické, laserový lúč zasiahne presne to, na čo mieri – s devastujúcim účinkom. Treba poznamenať, že napríklad americká armáda vlastní moderný stroj, takzvaný Active Denial System (ADS), ktorý využíva rádioaktívne častice na to, aby svojim obetiam fyzicky neublížil – ale vyvolal v nich pocit, akoby horeli.
9. Plutóniové batérie zo starých sond a zariadení
V minulosti sa v kozmonautike a vo vojenských systémoch používali malé plutóniové batérie. Hoci sú uzavreté v kovových kapsulách, ich poškodenie predstavuje rozsiahlu radiačnú hrozbu. Nebezpečné sú najmä v prípadoch, keď zostali pochované, zabudnuté alebo stratené. Existujú zdokumentované prípady, keď ľudia náhodne našli tieto objekty a nič netušiac ich otvorili – s tragickými následkami. Riziko tkvie aj v ich extrémnej životnosti. Plutóniové batérie ostanú aktívne stáročia a ich dekontaminácia je náročná. Ide teda o predmety, ktoré prežijú celé generácie.
8. Nevybuchnuté bomby z 2. svetovej vojny
Po Európe a Ázii sú stále roztrúsené tisíce nevybuchnutých leteckých bômb a mín z 2. svetovej vojny. Ide o predmety, ktoré môžu explodovať po desiatkach rokov, často pri výkopových prácach či stavebných úpravách. Ich nebezpečenstvo spočíva v tom, že časom korodujú a stávajú sa extrémne nestabilnými. Zásah lopatou, vibrácie či teplo môžu spôsobiť detonáciu, ktorá ukončí životy ľudí v okolí a zničí infraštruktúru. Nedávno sa niečo podobné skoro odohralo v Bratislave.
7. Kanister s botulotoxínom
Botulotoxín je najsmrteľnejší známy biologický toxín, no v laboratóriách sa uchováva v kanistroch či ampulkách. Jedno kilo tejto látky by teoreticky stačilo na vyhubenie miliárd ľudí. Toxín blokuje nervové signály a spôsobuje ochrnutie dýchacích svalov. Účinkuje v extrémne malých dávkach a je ťažko detekovateľný, čo z neho robí vysoko rizikový objekt v nesprávnych rukách.
Hoci sa využíva aj v medicíne a kozmetike, laboratórne koncentrácie predstavujú hrozbu, aká nemá v biologickom svete obdobu. Toxín je taký silný, že aj minimálne množstvo dokáže vyvolať masovú otravu.
6. Polóniové kapsuly (Polónium-210)
Polónium-210 je špeciálny izotop uchovávaný v kovových kapsulách používaných v priemysle či výskume. Je známy aj z at*ntátu na Alexandra Litvinenka, kde mikrogramy látky spôsobili pomalé, ale isté úmrtie. Riziko polónia spočíva v tom, že emitované alfa žiarenie je extrémne deštruktívne, ak sa dostane do tela. Človek ho síce nezachytí zvonka, no po prehltnutí či vdýchnutí rozkladá orgány zvnútra. S**teľná dávka je taká malá, že ju voľným okom neuvidíš.
Ďalšie najnebezpečnejšie ľudské výtvory nájdeš na ďalšej strane
